Vstať z vozíka, prísť do stredu ihriska a kopnúť do lopty mu umožní technológia, od ktorej si vedci sľubujú, že raz pošle invalidné vozíky do múzea.
Exoskeleton (vonkajšia kostra), ktorý bude mať na MS premiéru pred verejnosťou, je postavený z ľahkých zliatin, plastov a hydraulických systémov a nositeľ ju ovláda pomocou myšlienok. Stroj vlastne nahrádza funkciu svalov, ktorými už invalid nemôže hýbať.
Technologicky zrejme najvyspelejšie dostupné zariadenie vyvíjali v rámci projektu Walk Again (Znova chodiť). Dôležitým človekom za týmto projektom je brazílsky neuroinžinier Miguel Nicolelis, ktorý je medzi vedcami známy najmä svojím výskumom čítania a interpretácie mozgovej aktivity opíc. V projekte preto viedol tím výskumníkov, ktorí vytvorili systém na čítanie mozgových elektrických impulzov a ich správny prenos do pohybu exoskeletonu. Samotnú kostru postavila skupina vedcov okolo Gordona Chenga v Mníchove.
Zatiaľ vývoj technológie prebiehal bez vyššej pozornosti verejnosti, no odvčera je už dostupná fanúšikovská stránka na známej sociálnej sieti a počas tohto týždňa bude uvedená aj webová stránka. Cez tieto komunikačné kanály chcú vedci informovať o pokrokoch v projekte, vedúcich až k slávnostnému výkopu 12. júna v Sao Paule.
Podľa denníka Guardian Nicolelis v súčasnosti trénuje deväť mužov a žien s paralýzou končatín vo veku od 20 do 40 rokov, ktorí skúšajú nosenie exoskeletonu v neurorobotickom rehabilitačnom laboratóriu v Sao Paule. Traja z nich sa zúčastnia na otváracom ceremoniáli a zápase a jeden z nich sa dostane k výkopu lopty priamo na trávniku.
Aby ľudia mohli exokostru ovládať, musia mať na hlave čiapku vybavenú elektródami, ktoré čítajú mozgové vlny. Signály sú následne odoslané do počítača v ruksaku a ten riadi hydrauliku celého obleku. Nedostatkom celého systému, ako väčšiny súčasných nositeľných technológií, je výdrž batérie, ktorá vystačí len na dve hodiny. „Pohyby sú veľmi hladké,“ povedal však Nicolelis pre Guardian. „Sú to ľudské pohyby, nie robotické.“ Podľa neho sa pacienti dokázali s technológiou zžiť.
Podrážky na obleku sú vybavené senzormi, ktoré zistiťujú, kedy došlo pri chôdzi ku kontaktu so zemou. Pri každom kroku vyšlú vibračný signál do zariadenia na tričku a tento jednoduchý trik stačí na oklamanie mozgu, aby si myslel, že vnem pochádza z chodidla. „Cítim sa, akoby som chodil po pláži a dotýkal sa piesku,“ povedal jeden z dobrovoľníkov, ktorý má obe nohy paralyzované. „Potvrdzuje to náš predpoklad, že exoskeleton vyvolá pocit, že je prirodzeným predĺžením ich tela,“ uviedol k tomu neuroinžinier, podľa ktorého je táto technológia pripravená dostať sa do bežnej praxe a v konečnom dôsledku môže nahradiť invalidné vozíky.
„Všetky inovácie, ktoré do tohto exoskeletonu vkladáme, vyvíjame s cieľom vytvoriť niečo, čo budú môcť nosiť pacienti, ktorých telo bolo z akéhokoľvek dôvodu paralyzované,“ podotkol výskumník.