Urýchľovač v CERN-e sa prebudí silnejší

Urýchľovač v Európskom centre pre jadrový výskum (CERN) by mal byť v plnej prevádzke už začiatkom budúceho roka, a to takmer s dvojnásobne väčším výkonom oproti prvej etape výskumu. Na prevádzkovú teplotu blízku absolútnej nule bola ochladená už jedna osmina stroja a spustené boli aj prvé menšie okruhy, ktoré pre hlavný urýchľovač pripravujú protónové zväzky určené na vzájomné zrážanie.

„V laboratóriách je opäť čulý ruch a atmosféra sa napĺňa očakávaniami,“ uviedol generálny riaditeľ CERN-u Rolf Heuer pri predstavení najbližších plánov na EuroScience Open Forum (ESOF) v Kodani. „Počas uplynulých 18 mesiacov (odstávky) sa urobilo veľa roboty a vlastne máme k dispozícii nový stroj, ktorý nás navedie na ďalšiu cestu objavov,“ dodal.

Počas jeden a pol roka urýchľovač LHC prešiel rozsiahlou údržbou a zlepšením technológií. Dokonca boli upravené aj súčasti zariadenia, ktoré boli v prevádzke ešte od roku 1959. Údržba a oprava sa týkala aj 10-tisíc supravodivých magnetov a ich prepojení tak, aby mohol stroj bežať na vyššej energetickej hladine.

„Stroj sa prebudí z dlhého spánku, počas ktorého prešiel dôležitými chirurgickými operáciami,“ nadnesene dodal Frédérick Bordry, riaditeľ pre urýchľovače a technológiu. „Veľmi opatrne ho teraz zobudíme a skôr, ako začneme so zrážaním protónov, uskutočníme nespočet potrebných testov. Naším cieľom je mať v roku 2015 stroj v prevádzke na výkone 13 teraelektrón­voltov (TeV).“

Počas odstávky sa zlepšení dočkali aj jednotlivé detektory častíc. „Objav Higgsovho bozónu je len začiatkom cesty LHC. Zvýšenie energie nám otvára dvere k úplne novým objavom,“ pripojila sa fyzička a bývalá hovorkyňa detektoru ATLAS Fabiola Gianottiová. Veľké nádeje sa vkladajú najmä do pátrania po tajomnej tmavej hmote a tmavej energii, ktoré tvoria až 95 percent vesmíru. Zvyšných 5 percent je klasická viditeľná hmota.

Najväčším úspechom urýchľovača LHC bolo roku 2012 potvrdenie existencie Higgsovho bozónu, za čo bola neskôr udelená aj Nobelova cena za fyziku. Higgsov bozón bol posledným chýbajúcim článkom v takzvanom základnom modeli časticovej fyziky. Význam tohto modelu pre fyziku sa porovnáva s významom teórie evolúcie pre biológov a je označovaný za jeden z najväčších vedeckých objavov storočia. Ak by totiž Higgsov bozón neexistoval, základné častice by nemali hmotnosť a vesmír by vyzeral úplne inak. Častice by voľne poletovali kozmom rýchlosťou svetla a nikdy by nevytvorili atómy, z ktorých potom vznikla všetka hmota vrátane celých planét a hviezd. Existenciu častice predpovedal roku 1964 britský fyzik Peter Higgs, ktorý teóriu rozpracoval s niekoľkými spolupracovníkmi.