Kodaň ako európske mesto vedy

V metropole Dánska sa 21. až 26. júna konala konferencia European Science Open Forum 2014 (ESOF 2014, Otvorené fórum európskej vedy). Aj festivalom Science in the City, Veda v meste, sa Kodaň zvýraznila ako ohnisko vedy nielen nášho kontinentu.

14.07.2014 09:30
Kodaň, vedecká konferencia, ESOF 2014, Foto:
Neoddeliteľnou súčasťou ESOF 2014 bol festival Science in the City zameraný najmä na deti a mládež. Snímka ukazuje predvádzanie pokusu v stane pri hlavnej konferenčnej budove.
debata

ESOF organizuje EuroScience, združenie so sídlom v Štrasburgu. Má vyše 2 300 členov zo 40 európskych krajín. Zastúpené sú všetky vedecké odbory i umenie. Vedci, podnikatelia, politici a verejnosť. ESOF sa konajú raz za dva roky, prvá v roku 2004 v Štokholme, ďalšie v Mníchove, Barcelone, Turíne a Dubline. Budúcu hostí Manchester. ESOF ako najväčšie všeobecné vedecké eurostretnutia zdôrazňujú prelínanie vedy do verejnosti. Mottom kodanskej bolo Science Building Bridges, Veda, ktorá buduje mosty.

Konferenciu formálne otvorili v nedeľu 22. júna ako hlavní rečníci dánska kráľovná Margrethe II., predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso a dánska ministerka vyššieho vzdelávania a vedy Sofie Carstenová Nielsenová.

Čriepky reality

Barroso upozornil, že napriek globálnej finančnej kríze sa rozpočet únie na výskum a inovácie zvýšil o 30 %, na 80 miliárd eur. Občania únie tvoria 7 % svetového obyvateľstva. No stále tretinu svetového HDP a vedeckých publikácií s vysokým vplyvom. Spoločným cieľom je dať na výskum a vývoj 3 % HDP. Dnešný priemer únie sú 2 % HDP. Až desať členských krajín vrátane Slovenska zostáva pod 1 percentom. Svet však nespí. V Číne a Indii rastú investície do výskumu o 22 % ročne. V Spojených štátoch firmy takto investujú 1,95 % HDP, v Južnej Kórei 3,09 %, v Európe 1,3 %.

Prečo ESOF?

Cieľom je ukázať pokroky a trendy vedy a techniky, podporiť dialóg o ich spoločenskej a politickej úlohe a podnietiť záujem verejnosti. Osnovou je vedecký program prednášok, seminárov, tvorivých dielní a debát s od nositeľov Nobelovej ceny až po študentov.

Sekcia pre mladých výskumníkov a študentov zahŕňa zasadania Európskeho študentského parlamentu. Sekcia Science-2-Business sa týka prelínania vedy do podnikania. Stretnutie pracovníkov médií sa uskutočnilo v Experimentarium City (bývalé skladisko plné hlavolamov a vedeckých hračiek pre verejnosť) na brehu centrálneho kodanského prielivu oproti prístavu Nyhavn s malebnými starými domami. Konferenciu sprevádzali mnohé kultúrne akcie.

Veda v pivovare

Tohtoročná konferencia sa konala v historickom areáli pivovaru Carlsberg v širšom centre Kodane. Plenárne zasadania boli v bývalej plniarni fliaš, kde boli aj stánky akademických, verejných i komerčných subjektov, výstavné plochy a mediálne priestory. Vedecké zasadania zas v bývalej sladovni, firemnom múzeu, Tanečných sálach a Carlbergskej akadémii.

Časť Tanečných sál a stany pri TAP1 patrili Science in the City. Festival prezentovali billboardy a vývesky v metre. Navštívilo ho vyše 38-tisíc ľudí. Zaujali ich vizuálne, zvukové, voňavé i hmatateľné lákadlá. Aj opatrovateľské roboty, vesmírne rakety, drony, kultúry kmeňových buniek, geneticky upravené potraviny a netradičné sociálne modely.

Od Higgsovej častice po „pozitívne štuchnutia“

Konferencie sa zúčastnilo viac ako 4-tisíc vedcov, študentov, žurnalistov a podnikateľov. Vedecký program sa skladal z vyše 130 zasadaní. Dánska panovníčka a predseda EK si hneď druhý deň vypočuli časticových fyzikov z Európskeho strediska pre jadrový výskum (CERN). Fabiola Gianottiová a riaditeľ CERN-u Rolf-Dieter Heuer hovorili o Higgsovom bozóne a znovuspustení hlavného nástroja, urýchľovača LHC.

V ďalších dňoch zdôraznil Hans Rosling z Karolínskeho inštitútu v Štokholme „pohľad na svet, vychádzajúci z faktov“. Aj súvislosti vývoja svetovej populácie. Serge Haroche z Collège de France v Paríži, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku 2012, hovoril o ovládaní fotónov. Komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová z Írska o tom, ako by únia mohla viesť novú vedeckú revolúciu. Dorthe Dahlová-Nielsenová z Ústavu Nielsa Bohra v Kodani o topení grónskeho ľadového štítu a stúpaní morí. Brian Schmidt z Austrálskej národnej univerzity, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku 2011, o astronomických objavoch. Ahmet Üzümcü z Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu, nositeľ Nobelovej ceny mieru 2013, o vede a odzbrojení. Jan Gehl z Dánskej akadémie krásnych umení o mestách 21. storočia „pre život“. A Cass Sunstein z Harvardovej univerzity, bývalý poradca prezidenta USA, o cielených „štuchnutiach“ na prospech spoločnosti.

Vedecký program

Vedci sa venovali Higgsovej častici, podmorským robotom, rakovine, megamestám, inovatívnej infraštruktúre, umelému posilňovaniu ľudského mozgu, vývoju podmienok pre život na Zemi, umelým bioštruktúram a materiálom, prieskumu a využívaniu Arktídy, kybernetizácii demokracie (voľby a verejné rozhodovanie cez internet), personalizovanej medicíne, súkromiu v ére genetiky, využívaniu Mesiaca, vzťahu vzdelania a spoločenskej spravodlivosti, poučeniu z prírodných katastrof, evolučnému pôvodu porúch imunity, dostupnosti surovín, bezpečnému „manévrovaciemu priestoru“ ľudstva na Zemi.

Zaoberali sa aj odolnosťou voči antibiotikám, zásahmi do prírodných systémov s cieľom zabrániť zmene klímy, vyučovaním techniky pre deti, politikou založenou na dôkazoch vo svete neurčitosti a nejednoznačnosti, hrozbou nových pandémií, prísľubmi i rizikami nanotechnológií, vplyvmi vedy na spoločnosť a zaručením otvoreného prístupu k jej výsledkom, novými formami jej komunikácie do verejnosti, diagnostikou a liečbou na diaľku, obezitou, potravinovou a výživovou bezpečnosťou, oživením európskej výroby, „zrýchleným“ vyučovaním, podporou vedeckej tvorivosti, budúcnosti energetiky, globálnou krízou biodiverzity, dôstojným starnutím.

Veda pre politikov

Na konferencii sa prvý raz stretli vedeckí poradcovia európskych vlád. Zasadanie viedla hlavná vedecká poradkyňa predsedu EK Anne Gloverová z Veľkej Británie. Zúčastnili sa na nej aj zástupcovia významnej časti EÚ. Za Slovensko Stanislav Sipko, splnomocnenec vlády pre vedomostnú ekonomiku. Ciele: vznik platformy pre budovanie konsenzu v politických otázkach s vedeckými zreteľmi, najmä v naliehavých situáciách, výmena skúseností a podpora tvorby politiky, vychádzajúcej z objektívnych dôkazov. Predseda European Research Council (Európska výskumná rada, ERC) Jean-Pierre Bourguignon z Francúzska a člen ERC Klaus Bock z Dánska hovorili o poskytovaní európskych grantov na špičkové výskumné projekty. ERC má do roku 2020 rozpočet 13 miliárd eur.

Autor je spolupracovník Pravdy

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #veda #vedci #Dánsko #Kodaň #konferencia