Futuristický nápad vytvorenia najrýchlejšieho pozemného prepravného systému na svete by nemusel byť až taký nereálny, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Koncept rýchlodráhy je síce svojim spôsobom revolučný, no jej vybudovanie je extrémne nákladné a technologicky náročné. Elon Musk, ktorý projekt s názvom Hyperloop počas minulého roka predstavil verejnosti, chcel predovšetkým motivovať technologických nadšencov a veľké firmy, aby sa zapojili do jeho vývoja a financovania a využili tak údajne obrovský potenciál, ktorý Hyperloop so sebou prináša.
Hyperloop môže byť najrýchlejšou pozemnou dopravou
Ľudia by sa medzi dvoma miestami spojenými veľkým tunelom prepravovali v akýsi kapsulách, ktoré by sa pohybovali vďaka prúdeniu vzduchu a za pomoci magnetov. Celý prepravný systém svojim spôsobom pripomína potrubnú poštu. Preprava pomocou Hyperloop (alebo Hyperslučky) môže byť až dvakrát rýchlejšia než preprava bežným lietadlom a v konečnom dôsledku aj lacnejšia. Teoretická rýchlosť by sa mohla vyšplhať až k 1100 kilometrom za hodinu, vďaka čomu by sa cestujúci dokázal zo San Francisca dopraviť do Los Angeles za menej než pol hodinu. Dopravný systém by mal byť poháňaný solárnou energiou a okrem toho, že by bol rýchlejší, bol by taktiež aj bezpečnejší a menej náklady ako súčasné dopravné systémy.
Spoločnosť Hyperloop Transportation Technologies, ktorá vznikla práve na podnet výzvy Elona Muska, si dala za cieľ nájsť potenciálnych investorov a inžinierov, ktorí rýchlodráhu po technickej stránke navrhnú. Investorov spoločnosť síce stále hľadá, no inžinierov už, zdá sa, našla. Na vývoji sa bude podieľať približne stovka vývojárov zo Spojených štátov, ktorí v minulosti pracovali v spoločnostiach Boeing, Yahoo!, Airbus, SpaceX, Salesforece či dokonca NASA. Počas tretieho decembrového týždňa vydali 76-stranovú správu, ktorá sa detailne zaoberá plánovaním výstavby rýchlodráhy. Náklady na jej vybudovanie by sa mali počas najbližších desiatich rokov vyšplhať až na 16 miliárd dolárov.
Ľudia by sa mohli rýchlosťou zvuku prepravovať najskôr v roku 2025
Dirk Ahlborn zo spoločnosti JumpStartFund, ktorá je dcérskou spoločnosťou Hyperloop Transportation Technologies, sa ale domnieva, že investícia v takejto závratnej výške môže priniesť ekonomický úžitok zainteresovaným stranám. “Nepochybujem o tom, že keď projekt dokončíme a budeme vedieť ako rýchlodráhu vybudovať, tak aby to malo ekonomický zmysel, nebudeme mať problém zohnať potrebné prostriedky,” uviedol Ahlborn v rozhovore pre magazín Wired. Napriek tomu, že pilotný projekt počíta s vybudovaním dráhy medzi mestami Los Angeles a San Francisco, bude ho možné použiť aj na väčšie vzdialenosti, medzi inými mestami a dokonca aj na iných svetadieloch. Vybudovanie jedného kilometra tunelu by malo stáť 12 až 28 miliónov dolárov, čo je podľa štúdie len zlomok toho, koľko by stálov vybudovanie jedného kilometra diaľnice na rovnakej trase. Zostáva preto len čakať či nadšenie z vybudovania novej formy prepravy nevyprchá a či investori budú ochotní do rizikového projektu vložiť nemalé prostriedky. Ak áno, Hyperloop by mohol byť v prevádzke najskôr v roku 2025.