Dnes už neplatí, že len veľký stolový počítač môže byť výkonný. Práve naopak. Výkonom, o akom by sa ľuďom pred desiatimi rokmi ani nesnívalo, dnes disponujú notebooky, tablety či dokonca smartfóny. A vývoj pokračuje ďalej.
V roku 2002 spoločnosť Intel predstavila 90-nanometrovú výrobnú technológiu. Svojho času práve ona umožnila vyrábať mikroprocesory s vysokým výkonom a s použitím nízkonapäťových tranzistorov. V roku 2007 rovnaká spoločnosť prišla s novou generáciou procesorov, pri ktorých nastavila opäť latku o čosi vyššie. Vyrobené boli za pomoci 45-nanometrovej technológie.
Výroba čipov nekončí pri 14-nanometroch. IBM posunulo latku vyššie
O štyri roky neskôr prišli na rad aj 22-nanometrové čipy. Dnes sú moderné mikroprocesory vyrábané 14-nanometrovou technológiou. Intel pritom informoval, že zrejme už na budúci rok bude vyrábať mikročipy pomocou 10-nanometrovej technológie a začne tak písať novú kapitolu v histórii mikročipov a integrovaných obvodov.
Intel je síce najznámejšou, ale rozhodne nie je jedinou firmou, ktorá mikročipy vyrába. A zatiaľ čo dnes už otvorene hovorí o desiatich nanometroch, spoločnosti IBM sa ako prvej na svete podarilo vyrobiť čipy za pomoci 7-nanometrového výrobného procesu. Zatiaľ čisto na báze experimentu, no so sľubným výsledkom. Pri vývoji a výrobe čipov firme pomáhal aj kórejský Samsung a výskumníci z univerzity State University of New York.
Vedcom kremík nestačil. Museli si pomôcť novým materiálom
Pri výrobe nového čipu už vlastnosti bežného kremíka vedcom nestačili. Kvôli miniatúrnym rozmerom a niekoľkým ďalším parametrom preto siahli po kombinácii kremíka a germánia. Už samotný fakt, že kremík pri výrobe zrejme stačiť nebude je komplikáciou, pretože germánium ako vzácny polokovový prvok je menej dostupný a výrazne drahší. Jednoduchá nie je ani výroba, obzvlášť preto, že bolo nutné využiť proces zvaný extrémna ultrafialová litografia. Pre tento účel bola využitá vôbec po prvýkrát. Čip má mať vo výsledku len polovičnú veľkosť oproti čipom vyrábaným v súčasnosti dostupnou 14-nanometrovou technológiou. O polovicu nebude čip len menší ale aj výkonnejší a úspornejší. Je však možné, že náklady na jeho výrobu budú niekoľkonásobne vyššie než úžitok.