Americkí vedci našli spôsob ako z oxidu uhličitého prítomného v ovzduší vyrobiť uhlíkové nanovlákna. Technológia navyše umožní uhlíkové vlákna vyrábať niekoľkonásobne lacnejšie než súčasnými výrobnými metódami. Tento proces je však veľmi pomalý, zo “vzduchu” je možné zatiaľ získať len 10 gramov vlákien za hodinu.
Uhlíkové nanovlákna sa v súčasnosti využívajú pri výrobe elektroniky alebo batérií, no ich výroba je pomerne nákladná, preto ich zatiaľ nie je možné využívať vo väčšom rozsahu. Ak by sa však vedcom podarilo vyvinúť technológiu, ktorá zlacní a zjednoduší výrobu, uhlíkové vlákna by bolo možné využívať aj v kompozitných materiáloch pri výrobe lietadiel alebo najrôznejších komponentov pre automobily.
Za hodinu je možné z ovdzdušia získať 10 gramov uhlíkových nanovlákien
Iskrou nádeje môže byť nová výrobná technológia, s ktorou sa pochválili americkí vedci. Do nádoby s horúcou roztavenou soľou zaviedli elektrický prúd a hmota do seba začala postupne absorbovať oxid uhličitý z atmosféry. Pri jednej z elektród sa následne začali vytvárať uhlíkové nanovlákna. Tento výrobný proces je ale veľmi pomalý. Za hodinu je možné vyrobiť len 10 gramov vlákien. Ako pre server BBC uviedli vedci, výroba by mohla mať vo väčšom rozsahu dokonca pozitívny vplyv na znižovanie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére.
Dopad na životné prostredie ale nie je v tomto prípade najdôležitejší. Omnoho viac sú dôležité výrobné náklady, ktoré sú údajne vďaka technológii výrazne nižšie a uhlíkové nanovlákna je tak možné vyrobiť za zlomok súčasnej ceny. “Až doposiaľ bola výroba uhlíkových nanovlákien pridrahé na to, aby mohli byť využité v širšom rozsahu. V našom prípade je je možné výrobu rozšíriť bez problémov,” uviedol profesor Stuart Licht z Univerzity Georga Washingtona.
Vedci chcú pomocou technológie znižovať oxid uhličitý v atmosfére
Znižovanie množstva oxidu uhličitého v atmosfére pri výrobe nanovlákien je síce možné, no potrebné je pozerať sa na problematiku komplexnejšie. “Nakoľko CO2 je v tomto prípade získavané z ovzdušia, pri procese výroby by bolo potrebné zachytiť obrovské množstvo plynu, čo môže neúmerne zvyšovať výrobné náklady,” uviedla pre BBC odborníčka na chémiu, Katy Armstrong z University of Sheffield.