Nemci vyskúšajú jadrovú fúziu

Nemeckí vedci sú pripravení prvýkrát zapnúť prístroj na otestovanie možností jadrovej fúzie, ktorá by v budúcnosti mohla predstavovať prakticky neobmedzený, čistý a bezpečný zdroj energie. Na experimente by sa mala zúčastniť aj kancelárka Angela Merkelová.

04.02.2016 16:00
výskum, jadrová fúzia, greifswald Foto: ,
Výskumné centrum pre jadrovú fúziu v Greifswalde, kde sa pokúsia vyrobiť a udržať plazmu z vodíka.
debata (6)

Do prístroja Wendelstein 7-X vpustia malú dávku vodíka, ktorý potom rozpália na superhorúcu plazmu, čím prakticky napodobnia proces, ktorý sa deje vnútri Slnka. Zariadenie sa nachádza v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziku plazmy v meste Greifswald na severovýchode Nemecka.

Väčšina vedcov priznáva, že jadrová fúzia má k reálnemu použitiu ešte ďaleko. Dostupná zrejme bude až niekedy v polovici tohto storočia. Má však potenciál ako zdroj energie nahradiť fosílne palivá a tradičné jadrové reaktory, ktoré po incidentoch v Černobyle a vo Fukušime začínajú byť považované za potenciálne nebezpečne pre ľudí, ako aj životné prostredie.

Zariadenie v Greifswalde nie je jediné svojho druhu. Na juhu Francúzska pokračuje výstavba projektu ITER. Na zariadení ITER pracuje množstvo vedcov z celého sveta, ktorí sa tam pomocou silného elektrického prúdu pokúsia dostatočne dlho udržať plazmu v stave, aby sa spustila jadrová fúzia. Hlavným cieľom je dokázať, že takýto prístroj dokáže vyrobiť viac elektriny, ako jej spotrebuje na prevádzku. Technológia ITER vychádza z návrhu, ktorý v 50. rokoch predstavili sovietski fyzici. Postaviť kruhový reaktor zvaný tokamak pritom nie je až také zložité. Veľmi zložitá je však jeho prevádzka.

Nemecký tím v Greifswalde sa rozhodol pre konkurenčnú technológiu, ktorej autorom je americký fyzik Lyman Spitzer. Taktiež používal kruhový reaktor, no v tomto prípade používa zložitý systém magnetov, aby dokázal produkovať plazmu. Toto zariadenie, nazývané stelarator, je teda veľmi zložité postaviť, no jeho prevádzka je relatívne jednoduchá.

Takisto by malo byť schopné udržať plazmu dlhší čas. „Stelarator je oveľa pokojnejší. Je ťažké ho postaviť, no ľahké prevádzkovať,“ povedal Thomas Klinger, ktorý projekt vedie.

Výstavba stroja Wendelstein 7-X stála asi 400 miliónov eur a prvýkrát ho vyskúšali už vlani v decembri, len vtedy namiesto vodíka použili hélium. Hélium je o niečo jednoduchšie rozpáliť na požadovanú teplotu 100 miliónov stupňov Celzia a dokáže reaktor aj „vyčistiť“ od drobných nečistôt, ktoré sa doň mohli dostať počas výstavby.

Na rozdiel od ITER-u, nemeckí vedci napredujú podstatne rýchlejšie. „Už jeho spustenie prinieslo pozoruhodné výsledky. Rýchlosť, s akou sa W7-X podarilo dostať do prevádzky, svedčí o vysokej kvalite dizajnu aj materiálov. Celosvetová komunita okolo jadrovej fúzie preto s napätím očakáva ďalšie výsledky,“ povedal pre The Guardian David Anderson z Univerzity vo Wisconsine.

Kritici napriek tomu hovoria, že investície do jadrovej fúzie sú vyhodené peniaze a mali by sa radšej použiť na iné projekty, napríklad zlepšovanie technológií na výrobu elektriny z tradičných obnoviteľných zdrojov. Za projekt W7-X sa však postavila Merkelová, ktorá sama vyštudovala fyziku a pred začiatkom politickej kariéry pracovala ako vedkyňa.

Po 20 rokoch má vďaka nej Nemecko prvý funkčný prototyp, ktorý však ešte nie je skonštruovaný tak, aby vyrábal významnejšie množstvo energie a dodával ho do elektrickej siete. W7-X slúži na otestovanie technológií, ktoré musia vydržať extrémne podmienky podobné tým, aké panujú vnútri Slnka.

Oproti klasickým jadrovým elektrárňam pri jadrovej fúzii nevzniká žiadny rádioaktívny odpad. Vedľajším produktom je vlastne len voda. „Je to veľmi čistý zdroj energie. Prakticky najčistejší, aký by ste si mohli želať,“ uviedol John Jelonnek z Technologického inštitútu v Karlsruhe, ktorý má na starosti samotný proces premeny vodíka na plazmu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #jadrová fúzia #Wendelstein 7-X #zdroj energie