Počítače chcú zistiť, ako sa ľudia cítia

Programátori v Egypte cvičia počítače, aby rozpoznali výrazy tváre. Na Cambridgeskej univerzite desivo realistická robotická hlava menom Charles sedí na dopravnom simulátore, vraští obočie a vyzerá zaujato alebo zmätene. A v hŕstke tried amerických stredných škôl budú tento rok na jeseň počítače sledovať emócie študentov, aby zaznamenali, kedy strácajú záujem a kedy ich, naopak, hodina baví.

15.11.2012 12:02
mozog Foto:
Ray Kurzweil tvrdí, že v roku 2030 budú ľudia schopní stiahnuť si mozog do počítača.
debata (1)

Všetky tri tieto prípady spadajú do rámca novej technológie nazývanej emočné programovanie, napísal denník The New York Times. Jeho cieľom je dať počítačom schopnosť čítať emócie užívateľov, alebo na ne emocionálne pôsobiť.

Ľudia sú dobrí pri rozpoznávaní emócií ostatných. Rýchlo si uvedomíme, že práve teraz nie je tá správna chvíľa ísť za šéfom, alebo že naša milovaná osoba mala mizerný deň. Tieto schopnosti sú také zásadné, že ľudia, ktorí ich nemajú, sú často označovaní za mentálne postihnutých.

A pritom až donedávna naše stroje nedokázali rozoznať ani tie najjednoduchšie emócie, ako je hnev alebo frustrácia. Navigačný systém GPS si šťastne bľaboce, aj keď je vodič práve zrelý vyhodiť ho z okna. Online hodina pokračuje, aj keď sa polovica študentov vo výklade stratila. Letiskový bezpečnostný systém nedokáže povedať, či sa niekto správa čudne preto, že niečo skrýva, alebo či sa len bojí lietať.

Technológia, ktorá túto schopnosť zvládne, by tiež mohla pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy s vnímaním emócií ostatných, ako sú osoby trpiace nejakou formou autizmu, alebo poskytovať spoločnosť a povzbudenie obyvateľom domov s opatrovateľskou službou. Podľa presvedčenia niektorých výskumníkov bez zvládnutia emócií počítače nikdy nedosiahnu plný potenciál pomôcť ľuďom.

,,Náš digitálny svet z veľkej väčšiny úplne opomína bohaté spôsoby vyjadrenia našich emócií," povedala Rosalind Picardová, riaditeľka emočnej programovacej výskumnej skupiny Massachusettského technologického inštitútu (MIT). Viac ako dve desaťročia už pracuje na tom, aby emócie preložila do strojového jazyka núl a jednotiek. Jedným z jej raných projektov bolo navrhnutie okuliarov pre osoby s Aspergerovým syndrómom, ktorý je miernejšou podobou autizmu. Tieto okuliare nositeľa varovali, keď niekoho začal nudiť.

Ľudia trpiaci Aspergerovým syndrómom sa často držia jednej témy a nedokážu čítať také spoločenské náznaky, ako je zívanie, vrtenie sa či uhýbanie očami, ktoré naznačuje, že poslucháč sa nudí. Prototyp zahŕňal maličký semafor viditeľný len nositeľmi, ktorý zablikal žlto, keď konverzácia začala viaznuť, a rozsvietil sa červeno, keď poslucháč úplne stratil záujem.

Picardová pred časom so spolupracovníkmi vyvíjala softvér, ktorý mapuje 24 miest na tvári, aby vytušil emóciu. V minulosti mali počítačové algoritmy problém rozoznať napríklad úprimný úsmev od úsmešku alebo zubov kŕčovito stlačených frustráciou. Jednou z príčin bola skutočnosť, že tieto výrazové zmeny sú často veľmi prchavé a v celkovej skladbe tváre predstavujú len malé rozdiely.

Zlepšený softvér by však mohol byť schopný spracovať ľudské emócie a tak umožniť vstup počítačov a robotov do spoločenského života ľudí. Spočiatku im však budeme musieť prepáčiť ich nedokonalosť a pre niektorých bude zrejme zábavné skúšať, ako ich hereckými schopnosťami oklamať.

1 debata chyba