Naša planéta pretrpela viac bombardovaní asteroidmi

Tvrdia to dve štúdie, ktorých závery uverejnilo najnovšie vydanie prestížneho odborného magazínu Nature.

V období pred 3,8 až 1,8 miliardy rokov dopadlo na Zem prinajmenšom sedemdesiat vesmírnych kolosov s priemerom až 40 kilometrov. Nárazy spôsobili globálne katastrofy, ktoré mohli úplne zásadne ovplyvniť život na planéte. Vedci doteraz vychádzali z toho, že fáza intenzívnych dopadov vesmírnych telies, takzvané neskoré veľké bombardovanie, sa skončila už pred 3,8 miliardy rokov – teda pred vznikom života. Teraz sa však ukázalo, že toto bombardovanie Mesiaca a Zeme pokračovalo výrazne dlhšie.

„Niektoré z týchto nárazov boli často väčšie ako ten od chicxulubského asteroidu, ktorý pred 65 miliónmi rokov vyhubil dinosaury,“ vyhlásil Brandon Johnson z americkej univerzity Purdue, autor jednej zo spomínaných dvoch štúdií. Chicxulubský asteroid mal priemer 12 až 15 kilometrov. Novozistené meteority mohli mať priemer až 40 kilometrov.

„Mohli zničiť všetok život na povrchu Zeme,“ povedal Johnson. V tej dobe však existovali prvé formy života väčšinou len vo vode, a preto mohli katastrofu prežiť. Vedci sa z tohto dôvodu domnievajú, že takéto silné vplyvy mohli zásadne zmeniť evolúciu a biosféru.

Stopy po takýchto zrážkach vedci hľadali skúmaním drobných guľôčok z roztavenej horniny, takzvaných sferuliach. Pri dopade meteoritu sa časť zasiahnutej horniny vyparí do atmosféry, kde sa ochladením sformuje do podoby malých guľôčok, ktoré dopadnú späť na povrch. Ak je priemer meteoritu viac ako desať kilometrov, rozšíria sa sferule po celej planéte. Analýzou sferulí s priemerom aj menej ako jeden milimeter usadených vo vrstvách hornín môžu vedci aj bez existencie dopadového krátera určiť vek aj rozsah niekdajšej katastrofy a dokonca aj pôvod asteroidu.