Európa si vybrala cestu na Jupiter

Kandidátmi bol ešte projekt NGO zameraný na hľadanie gravitačných vĺn a projekt ATHENA, ktorý počítal s výstavbou teleskopu pre astrofyziku vysokých energií.

Nakoniec však zvíťazila výprava na Jupiter a k jeho trom vedecky zaujímavým mesiacom. Sonda JUICE by mala odštartovať z kozmodrómu vo Francúzskej Guinei na rakete Ariane 5 v roku 2022. Na Jupiter by sa tak dostala v roku 2030 a strávila tam aspoň tri roky. Misia bude stáť zhruba miliardu eur.

Okrem plynného obra sa sonda zameria aj skúmanie jeho mesiacov – vulkanického Io, ľadovej Europy a skalnato-ľadových mesiacov Ganymedes a Callisto. O posledných troch menovaných sa predpokladá, že pod povrchom ukrývajú oceány. Podľa vedcov nie je vylúčené, že by tam mohli panovať podmienky vhodné na vznik mimozemského života.

„Jupiter je archetypom veľkých plané v našej slnečnej sústave a aj mnohých veľkých plynných planét, ktoré objavujeme v iných solárnych systémoch,“ hovorí profesor Alvaro Giménez Ca?ete, riaditeľ vedeckého a robotického výskumu v ESA. ,,JUICE nám poskytne nové informácie o tom, ako takéto veľké planéty vznikajú a aj ako vznikajú ich prirodzené družice. Zároveň preskúmame ich potenciál pre vznik života."

JUICE sa bude počas celej misie venovať pozorovaniu atmosféry a magnetosféry Jupitera a interakciám s jeho mesiacmi. Navštívi Callisto, čo je teleso najhustejšie posiate krátermi v našej slnečnej sústave. Následne dvakrát preletí popri Europe, urobí prvé merania hrúbky ľadu a identifikuje vhodné oblasti na pristátie budúcich vesmírnych lodí. V roku 2032 JUICE nakoniec zamieri na Ganymedu. Bude skúmať ľadový povrch a vnútornú štruktúru mesiaca vrátane podpovrchového oceánu. Ganymedes je jediný mesiac v slnečnej sústave, ktorý má vlastné magnetické pole a JUICE bude podrobne skúmať magnetické a plazmatické interakcie s Jupiterovou magnetosférou.

„Výber misie bol veľmi náročný najmä vzhľadom na excelentnú kvalitu všetkých troch kandidátskych projektov,“ vyhlásil Richard Bonneville, predseda Vedeckej programovej komisie ESA. Celý výberový proces sa začal ešte v roku 2004, keď vesmírna agentúra začala s konzultáciami o definovaní štyroch hlavných cieľov na roky 2015 až 2025. Nakoniec zostavila štyri prioritné otázky: Aké sú podmienky pre formovanie planét a vznik života? Ako funguje slnečná sústava? Aké sú fundamentálne zákony vesmíru? Ako vesmír vznikol a z čoho sa skladá?

Bolo to ťažké rozhodnutie, vybrať len jeden projekt spomedzi troch skvelých kandidátov. Každý jeden by priniesol vedu na svetovej úrovni a posunul Európu do popredia vo výskume vesmíru," povedal Giménez Ca?ete. „JUICE je nevyhnutným krokom k budúcemu skúmaniu vonkajšej časti našej slnečnej sústavy.“

Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný povrch. Jeho búrlivá atmosféra plynule prechádza do plášťa a vo väčších hĺbkach do horúceho jadra. Zo 65 jeho doteraz objavených prirodzených družíc sú najznámejšie štyri najväčšie, nazývané tiež Galileove mesiace, pretože prvý písomný záznam o ich pozorovaní urobil Galileo Galilei v roku 1610. Najväčší Galileiho mesiac, Ganymedes, je zároveň najväčším mesiacom v slnečnej sústave.

Veľa údajov o Jupiteri poskytli kozmické sondy, ktoré okolo neho prelietali, najmä sonda Galileo, ktorá sa v rokoch 1995 až 2003 stala zatiaľ jeho jedinou umelou družicou.