K vyhynutiu obrovského austrálskeho vtáka prispeli aj ľudia

SITA | 09.02.2016 09:38
Genyornis newtoni, vták, vyhynuté zviera Foto:
Nelietavý vták Genyornis newtoni dorastal do výšky až dva metre.
Americko-austrálsky vedecký tím na čele s Giffordom Millerom z University of Colorado Boulder objavil prvé priame dôkazy o tom, že k vyhynutiu obrovského nelietavého vtáka druhu Genyornis newtoni výrazne prispeli prví obyvatelia Austrálie.

Genyornis newtoni dorastal do výšky viac než dva metre a vážil až 240 kilogramov. Podobne ako mnoho iných obrovských austrálskych živočíchov vyhynul približne pred 50-tisíc rokmi, pričom vedci predpokladajú, že sa tak stalo buď v dôsledku klimatických zmien, alebo príchodu prvých ľudí do Austrálie. O vplyve ľudí však doteraz nemali odborníci žiadne priame dôkazy. Tie získal až Miller s kolegami, ktorí analyzovali pozostatky škrupiny vajec Genyornisa newtoni z viac než 2000 lokalít po celej Austrálii.

Na vyše 200 náleziskách objavili aj škrupiny nesúce znaky poškodenia ohňom, čo naznačuje, že ľudia zbierali vajcia týchto vtákov, čím znižovali ich reprodukčnú úspešnosť. Najmladšie z týchto škrupín majú 47-tisíc rokov. „Tieto obhorené časti škrupín považujeme za prvý a jediný zaručený dôkaz, že ľudia sa živili dnes vyhynutými zástupcami austrálskej megafauny. Takisto si myslíme, že tieto vajcia boli z niektorej strany krátkodobo vystavené vysokej teplote v ľuďmi založenom ohni a nie v prírodnom požiari. Ľudia sa ich podľa všetkého snažili uvariť,“ uviedol Miller s tým, že mnohé z takto obhorených škrupín objavili na hromadách s priemerom menším než tri metre, pričom v ich okolí neboli žiadne ďalšie úlomky.

Niektoré z úlomkov navyše vykazujú rozdiely v teplotnom gradiente väčšie ako 500 stupňov. „Nedokážeme si predstaviť scenár, že by prírodný požiar dokázal vytvoriť také veľké rozdiely v teplotnom gradiente. Namiesto toho si myslíme, že tieto podmienky sú zhodné s tepelnou úpravou vajec zo strany prvých obyvateľov Austrálie, ktorí ich varili nad ohňom a škrupiny potom nechali v ohnisku a okolo neho,“ dodal Miller.

Teóriu o ľudskom vplyve na vyhynutí Genyornisa newtoni potvrdzujú aj nálezy obhorených škrupín vajec emu hnedého (Dromaius novaehollandiae). Najstaršie takéto škrupiny majú približne 50-tisíc rokov, pričom práve v tomto období dorazili do Austrálie prví ľudia. Miller s kolegami zverejnili výsledky svojho výskumu v časopise Nature Communications.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ