Brady sú tak trochu zbytočné, tvrdia vedci

ČTK | 17.02.2016 10:18
brada, muž, žena, dvojica, pár Foto:
Ilustračné foto.
Všetci máme bradu, ktorá nám tak nejako zbytočne trčí dole na tvári. Niektorí ju majú pevnú, o iných sa hovorí, že ju majú mäkkú či nerozhodnú.

Ale čo keby ste mali vysvetliť, načo je taká brada človeku dobrá? Našli by ste odpoveď? Nezdá sa totiž, že by niekto používal bradu na niečo užitočné. A začne to byť ešte zvláštnejšie, keď si uvedomíte, že zo všetkých primátov – vrátane našich vyhynutých príbuzných – máme bradu len my. A zrejme zatiaľ nikto nevie prečo, aj keď sa počas posledného storočia objavilo na túto tému niekoľko teórií.

„Brady sú naozaj podivné, a to prilákalo moju pozornosť,“ hovorí James Pampush z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne. „Nikto neprišiel s dosť dobrým nápadom, prečo by ľudia mali byť jedinými živočíchmi, ktorí majú bradu,“ dodal na vysvetlenie, prečo sa rozhodol tomuto výskumu venovať.

Všetci síce máme vcelku dobrú predstavu o tom, čo brada vlastne je, ale aj tak je vhodné ju definovať. Jednoducho povedané, naša brada je kostný výstupok objavujúci sa pod prednou hranou dolnej čeľuste. Žiadne iné zviera bradu nemá a napríklad u šimpanzov a opíc dolná čeľusť ustupuje rovno dozadu. A dokonca ani naši najbližší vyhynutí príbuzní neandertálci ju nemali.

Jeden zo spôsobov, s pomocou ktorého vedci anatomicky rozlišujú medzi lebkou moderného človeka a neandertálca, je zistenie, či má bradu. „Je to veľmi zaujímavé,“ uviedla Zaneta Thayerová z Coloradskej univerzity, ktorá sa záhadou ľudských brád tiež zaoberá. „Naznačuje to, že došlo k nejakému druhu posunu správania alebo stravovania medzi neandertálcom a moderným človekom, ktorý spôsobil sformovanie brady.“

Aj keď sa v podstate nikto nezhodne na tom, prečo brada existuje, vyprofilovali sa v priebehu doby tri hlavné teórie. Prvá z nich uvádza, že nám brada pomáha pri žuvaní. Že človek potreboval kosť navyše, ktorá mu pomôže vyrovnať sa s tlakom a pnutím súvisiacim so žuvaním. Prečo by však potom nemali bradu naši najbližší príbuzní z ríše ľudoopov, ktorí tiež musia potravu žuť? A okrem toho človek oproti nim nemá so žuvaním stravy zase také ťažkosti, pretože si ju upravuje varením.

Podľa ďalšej teórie nám brada pomáha hovoriť – náš jazyk podľa nej potrebuje posilu navyše od kosti umiestnenej pod čeľusťou. Koniec koncov človek je primátom s najširším rečovým repertoárom. Problém v tomto prípade vyvstáva zo skutočnosti, že nepotrebujeme príliš veľa sily na rozprávanie, a preto nie je jasné, prečo by sme potrebovali kosť navyše. Ak by sme ju už potrebovali, nebolo by užitočnejšie, keby bola vnútri čeľuste, nie niekde dole ako jej výbežok?

Tretia teória hovorí, že brada nemá žiadnu konkrétnu funkciu, ale vytvarovala sa prostredníctvom sexuálnej selekcie. Že je pre nás tým, čo pre samčeka orangutana veľké lícne torby a pre losa rozložité parožie. To všetko sú znaky, ktoré vystupujú do popredia, keď sa samička rozhoduje, s kým sa spári. A tieto znaky potom prenesie do ďalšej generácie, aj keď nemusia byť nevyhnutne priamo prínosné alebo užitočné. Ale aj tu je jeden problém. U všetkých cicavcov má podobnou selekciou vybrané vyvinuté znaky len jedno pohlavie. Ale brady majú muži aj ženy.

Takže ani jedna z troch hlavných teórií neobstojí bez pochybností. Ale existuje ešte ďalšie možné vysvetlenie, prečo a ako sa brada dostala na také prominentné miesto na spodnom okraji našej tváre. Môže to jednoducho byť to, čomu sa hovorí „neadaptívny znak“, ktorý vzniká ako vedľajší produkt niečoho iného, poznamenáva BBC.

S touto myšlienkou prišli v roku 1979 biológovia Stephen J. Gould a Richard Lewontin. Brada je podľa nich „spandrel“. To je označenie, ktoré dostal oblúkový architektonický rys pod klenbami niektorých kostolov, ktorý je často tak zdobený, že vyzerá, ako by bol počiatočným bodom dizajnu budovy. V skutočnosti spandrely existujú len preto, aby podopierali samotnú klenbu. Inými slovami, sú teda vedľajším produktom zmeny, ktorá sa deje niekde inde.

Onou „inde prebiehajúcou zmenou“ mohlo byť to, že sa naša tvár zmenšovala, uvádza Nathan Holton z Iowskej univerzity. Brada je podľa neho iba vedľajším produktom zmenšenej lebky. Napríklad naša mandibula je menej robustná ako už u vyhynutých hominidov. Ako naši predkovia objavili oheň a začali ho používať na varenie pokrmov, prestali potrebovať také silné čeľuste na žuvanie.

Zmenili sa aj ďalšie črty – nemáme napríklad také výrazné nadočnicové oblúky a v lícnej kosti máme dutý otvor nazývaný fossa canina. Tieto zmeny sú tiež spájané so zmenšením tváre, uvádza Holton. „Prítomnosť brady je pravdepodobne tiež súčasťou tohto trendu.“ Ak žiadna z troch hlavných teórií, prečo majú ľudia bradu, nie je nepriestrelná – a teóriu spandrelu možno len ťažko dokázať – má vôbec zmysel zaoberať sa hľadaním odpovede na túto otázku? Rozhodne áno, vravia vedci. Štúdium brady pomáha zistiť evolučné procesy, ktoré z nás urobili to, čím dnes sme.

Okrem toho je veľmi zriedkavé nájsť črtu, ktorá je výlučne ľudská. Mnoho znakov, ktoré majú ľudia, majú aj zvieratá, ale brada medzi nimi doslova aj v prenesenom zmysle slova vyčnieva ako výsostne ľudská.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ