Americkí vedci navrhli permanentný kalendár

Podľa ekonóma Stevea Hankeyho a fyzika Richarda Henryho z prestížnej Hopkinsovej univerzity v Baltimore by tak nielen zmizol z kalendára nepopulárny piatok trinásteho, ale odpadla by nutnosť kupovať si každý rok nový diár, keďže kalendár by bol nemenný.

V súčasnom klasickom kalendári sa v rokoch deliteľných bezo zvyšku štyrmi (s výnimkami) priádava vždy na konci februára jeden deň, ktorý pripadol práve na pondelok. Slúži na vyrovnávanie rozdielu medzi dĺžkou kalendárneho roka – 365 dní – a dĺžkou takzvaného tropického roka, teda jedného sezónneho cyklu ročných období, ktorá je zhruba 365,2422 stredného slnečného dňa.

Nový rok by sa podľa amerických vedcov začínal vždy v pondelok a napríklad máj v stredu a september v piatok. Silvester by sme slávili v nedeľu. Každých päť alebo šesť rokov by sa do kalendára vložil po decembri jeden „minimesiac“ čiže týždeň, čo by vyriešilo problém, ako docieliť požadovanú hodnotu 365,25 dňa na rok.

Napríklad október by v permanentnom kalendári prišiel o svoj tridsiaty prvý deň. Henry na svojom webe navrhol, aby ľudia narodení v „zmiznutom“ dni „boli ako (britská kráľovná) Alžbeta II.“ Slávili by narodeniny v deň, ktorý si vyberú, najlepšie teda posledný októbrový deň, tridsiateho.

Keby nový kalendár začal fungovať od 1. januára 2018, ako Hanke a Henry chcú, rok 2019 by mal 364 dní a rok 2020 by ich mal 370. Vedci sú presvedčení, že ich reforma kalendára by mohla mať oproti predchádzajúcim podobným pokusom úspech, lebo zachováva sedemdňový týždeň, teda aj dni odpočinku dôležité pre jednotlivé náboženstvá, napríklad šabat.