Stratené spomienky je možné vyvolať späť

Miroslav Vajs, Pravda | 17.03.2016 14:00
žena, okuliare, pamäť Foto:
Aj ľudia s Alzheimerovou chorobou vedia vytvárať a ukladať nové spomienky, ale majú problém vyvolať ich späť.
V počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby si pacienti často nevedia spomenúť na nedávne udalosti či informácie. Podľa novej štúdie sa však tieto spomienky nestrácajú, stále sú uložené v mozgu. Problém však je, že sú ťažko prístupné.

Vedci to zatiaľ dokázali len na myšiach, sú však presvedčení, že v budúcnosti to pomôže zmierniť symptómy spájané s alzheimerom aj u ľudí.

K tomuto tvrdeniu ich oprávňuje skutočnosť, že dokázali stimulovať mozog myší so stratou pamäte tak, aby si na nedávne udalosti spomenuli. Použili na to optogenetiku, ktorá sa zatiaľ na ľuďoch nepoužíva, ale mnohí odborníci ju vnímajú ako dôležitú liečebnú techniku blízkej budúcnosti.

„Dôležité je, že sme našli koncept, ako to funguje. Napriek tomu, že sa zdá, že spomienka sa nenávratne stratila, v skutočnosti je stále uložená v mozgu. Ide len o to, ako ju oživiť,“ povedal Susumu Tonegawa, profesor biológie a neurovied z Technologického inštitútu v Massachusetts. Štúdiu spolu s kolegami publikoval v žurnále Nature.

Napriek tomu, že sa zdá, že spomienka sa nenávratne stratila, v skutočnosti je stále uložená v mozgu. Ide len o to, ako ju oživiť.
Susumu Tonegawa, profesor biológie a neurovied z Technologického inštitútu v Massachusetts

V uplynulých rokoch Tonegawa identifikoval bunky v hipokampe mozgu, ktoré ukladajú špecifické spomienky. Zároveň ukázal, že tieto bunky sa dajú zmanipulovať tak, aby do nich boli vložené falošné spomienky, aktivované existujúce spomienky alebo pozmenené emocionálne asociácie s jednotlivými spomienkami. Minulý rok zase vedci prišli na to, že myši so stratou pamäte sú stále schopné vytvárať nové spomienky. To ich viedlo k nápadu zistiť, či to platí aj pre počiatočné štádiá Alzheimerovej choroby, keď sa v mozgu ešte netvorí charakteristický amyloidový povlak, ktorý obmedzuje jeho fungovanie.

Geneticky upravené myši so symptómami alzheimera aj zdravé myši dali do klietky, kde dostali elektrický šok. O pár hodín ich tam dali opäť a všetky myši mali strach z ďalšieho „kopnutia“ prúdom. O niekoľko dní sa však už báli len zdravé myši. Tie s alzheimerom na nepríjemný zážitok zabudli. Následne sa vedci rozhodli zábudlivé myši liečiť optogenetikou, teda stimuláciou nervových buniek pomocou svetla. „Myši si po tejto terapii na danú skúsenosť skutočne spomenuli,“ uviedol spoluautor štúdie Dheeraj Roy. „To naznačuje, že problém skutočne leží v neschopnosti vyvolať spomienku a nie v neschopnosti vytvárať a ukladať nové spomienky.“

Vedci dúfajú, že sa im časom podarí vyvinúť aj terapie pre ľudí, ktorí majú problémy s pamäťou pre rôzne úrazy alebo ochorenia, a tak prispieť k zvýšeniu ich kvality života.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ