Vedec z USA hľadá elixír dlhého života

„Či by som chcel byť ako Deadpool či Wolverine a mať ich regenerujíci faktor, ktorý ich zotaví z akéhokoľvek zranenia? Áno, verím, že jedného dňa, ktorý je ale ešte ďaleko, budeme mať všetci túto regeneračnú schopnosť,“ hovorí vedec, ktorý sa v minulosti zaoberal otázkou, ako čeliť bakteriologickým zbraniam a scenárom jadrovej vojny.

Šesťdesiatročný Hanley to myslí vážne a stal sa prvým transgenickým človekom. Má dvoch nepriateľov: starnutie a rozvážnosť. Prečo urobil tak nebezpečný pokus? V jeho svalových bunkách je aktívny gén cudzí jeho telu, ktorý má vysokú produkciu rastového hormónu. Ten je prítomný hlavne v prvých desiatich rokoch života človeka a potom prudko klesá.

Dokáže poraziť aj HIV

„Keď som študoval vírus HIV na Kalifornskej univerzite, čítal som, že jeden náš hormón označovaný ako GHRH, ktorého najznámejším účinkom je stimulácia sekrécie rastového hormónu (GH), útočí na bunky a používa pritom rovnaké receptory, ako používa vírus HIV, aby ich poškodil. Dospel som k záveru, že čím viac hormónu GHRH máme, tým viac buniek s HIV tieto receptory obsadzujú a choroba sa postupne zastaví. Je tomu aj preto, že hormón GHRH posilňuje imunitný systém,“ hovorí mikrobiológ, ktorého citoval taliansky denník La Repubblica.

Hanley sa teda chce pokúsiť využiť vplyv, ktorý má rastový hormón na imunitný systém, a tak čeliť starnutiu.

Americký mikrobiológ si vybral hormón GHRH, pretože patrí k tým, ktoré boli najviac odskúšané na zvieratách a riziko je u neho nízke. Ako je to u človeka, nie je známe: je tu riziko gigantizmu, akromegálie (chorobné zväčšenie okrajových častí tela) a poškodeniu orgánov. A nemožno vylúčiť ani nádory na mozgu. „Dnes som však zdravý,“ hovorí Hanley.

Experiment schválil bioetický výbor

Je potrebné poznamenať, že organizmus má systém autoregulácie, ktorý bráni tomu, aby bola úroveň rastového hormónu príliš vysoká. „So svojou technikou chcem produkciu rastového hormónu priviesť na úroveň zodpovedajúcu tridsiatim rokom. V poslednom čase som sa obrátil na nezávislý bioetický výbor, ktorý mi experiment schválil,“ hovorí vedec.

Zoznam vedcov, ktorí v minulosti experimentovali na vlastnom tele, je dlhý. Robilo to napríklad 15 nositeľov Nobelovej ceny. Desať vedcov získalo Nobelovu cenu práve za štúdie z experimentov na vlastnom tele. V roku 2005 získal Nobelovu cenu za lekárstvo Barry Marshall, ktorý pil kultúru baktérií, aby odhalil ich účinky na žalúdočné vredy a zápal sliznice žalúdka.

Bolestivý pokus či sebapoškodzovanie?

"Najjednoduchší spôsob, ako dostať DNA do buniek, je použiť gény, ktoré si baktérie môžu vymieňať medzi sebou a medzi baktériami iných druhov. Takým molekulám sa hovorí plazmidy. Nechal som si vyrobiť gén GHRH v laboratóriu. Potom som si ho nechal od lekára vpraviť injekčne do stehenného svalu a pomocou elektrického prúdu, čo je veľmi bolestivé, som si ho nechal preniknúť do buniek. Prvýkrát to bolo v júli 2015. Druhýkrát za anestézie vlani v júni. Použil som dve injekcie, pretože účinky sa prejavia až za niekoľko mesiacov. Nezmenil som svoju DNA, iba svoje bunky, "zdôrazňuje vedec.

A ako sa Brian Hanley cíti? „Prvý mesiac som prežíval eufóriu, ale to mohol byť placebo efekt. Zmenili sa však hodnoty, ktoré efekt placebo nemohol ovplyvniť: mám viac bielych krviniek, menej zlého cholesterolu a viac toho dobrého a o desať úderov srdca za minútu menej. Zdá sa mi, že sa mi rany skôr hoja. Zatiaľ som ale ešte nepocítil chuť navliecť si brnenie a pustiť sa do boja proti zločinu,“ dodal s úsmevom.