Slovenčina pochádza z tureckej Anatólie

Do indoeurópskej skupiny jazykov totiž patrí tak perzština, ako aj slovenčina, taliančina či dokonca aj islandčina. Napriek tomu všetky tieto jazyky vychádzajú z jednej reči a tá má podľa najnovších zistení vedcov pôvod v Anatólii (Malej Ázii) – teda súčasnom Turecku.

Lingvisti sa už roky sporia o pôvode indoeurópskych jazykov. V zásade prevládajú dve teórie. Prvá tvrdí, že jazyk spolu s poľnohospodár­skymi znalosťami rozšírili neolitickí farmári práve z Anatólie. Podľa druhej verzie to boli chovatelia koní z bronzovej doby, ktorí sa do Európy a Ázie rozšírili zo stepí nad Čiernym morom a so sebou priniesli napríklad aj objav kolesa.

Veľká Malá Ázia

Nový výskum dáva za pravdu prvej teórii. A to dosť netradičným spôsobom. Vedci totiž tentoraz nerobili archeologické vykopávky ani neskúmali artefakty v múzeách, ale použili počítačový model pôvodne určený pre biológov. Tí ním pátrajú po pôvode vírusových patogénov, ako bola nedávna vtáčia chrípka. Evolučný psychológ Quentin Atkinson z Univerzity v Aucklande na Novom Zélande tvrdí, že takto získal neotrasiteľný dôkaz, že jazyky, ktorými na svete hovorí asi 3,5 miliardy ľudí, pochádzajú z Malej Ázie. Do sveta sa spolu s poľnohospodár­stvom začali šíriť pred 8-tisíc až 9 500 rokmi.

Atkinson o výsledkoch bádania informoval v žurnále Science. ,,Myslím, že sme prišli s dosiaľ najlepším dôkazom o pôvode indoeurópskych jazykov. Takisto sme ukázali, že jazyky sa dajú použiť na vystopovanie histórie ľudstva v priestore aj čase," uviedol vedec.

Od Darwina k počítaču

Už v roku 1871 Charles Darwin poznamenal, že jazyky je možné podobne ako zvieratá a rastliny rozdeliť do skupín. Každý jazyk síce vznikol iba raz a na jednom mieste, ale súčasné jazyky vychádzajú z dávnych jazykov, tak ako vtáky sa vyvinuli z dinosaurov. Evolúcia jazykov a druhov je ,,nezvyčajne podobná," uviedol Darwin.

V 80. rokoch minulého storočia sa objavila teória, že jazyky sa začali šíriť spolu s farmárčením z Anatólie pred 8– až 9-tisíc rokmi. Nedávne archeologické nálezy však zase naznačujú, že jazyky majú svojho pôvodcu u ľudí z oblasti Čierneho a Kaspického mora, ktorí začali pred 5-tisíc rokmi osídľovať nové územia na vozoch ťahaných koňmi. Atkinson sa rozhodol prispieť do tejto diskusie pomocou poznatkov z biológie, počítačových vied a psychológie.

Vo svojom výskume sa zameral na slovník, resp. slová jednotlivých jazykov. Najviac ho zaujímal najmä vznik a strata príbuzných slov. Takým je napríklad matka v slovenčine, mutter v nemčine či mother v angličtine. Ďalším slovom, ktoré v každom jazyku opisuje to isté, je voda. Na Srí Lanke sa jej povie watura, vo Švédsku vatten, ale v Španielsku agua. Atkinsona zaujímalo, prečo je to tak a či to môže niečo napovedať o šírení jazykov z ich spoločnom mieste vzniku.

Z predchádzajúcich štúdií teda vybral príbuzné slová v 103 jazykoch a nasadil ich do počítačového modelu, ktorý podobne ako v biológii hľadal cestu k miestu ich vzniku. K tomu ,,primiešal" údaje o migrácii, geografické dáta a aj historické udalosti, ako bol rozpad Rímskej ríše, ktorý viedol k vzniku nových jazykov z latinčiny. Potom Atkinson porovnal, či cesta základných slov nasleduje anatolskú, alebo stepnú teóriu o pôvode indoeurópskych jazykov. Anatolská presvedčivo vyhrala.

Za a proti

,,Analógia k evolúcii vírusov je múdra a zaujímavá," uviedol v Science lingvista Paul Heggarty z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu. ,,Zástancovia stepnej teórie budú mať čo vysvetľovať," dodal. Nová štúdia má však aj svojich kritikov. Vyčíta sa jej najmä to, že pracuje výhradne so slovnou zásobou, ktorá je len jednou z troch hlavných čŕt každého jazyka.

Ďalší kritizujú zase to, že Atkinson sa snaží počítačovým programom vyvrátiť rukolapné a datovateľné archeologické nálezy. Atkinson však odkázal, že archeológovia majú problém spojiť nálezy s jednotlivými kultúrami. ,,Nakúkať späť do histórie ľudstva nie je jednoduché. Je to ako hľadieť do tmavej priepasti so sviečkou v ruke. Vedci by preto pri bádaní mali použiť všetky dostupné informácie," povedal Atkinson.