„Záväzná medzinárodná dohoda sa v Cancúne bohužiaľ nezrodí,“ vyhlásila eurokomisárka pre klimatické zmeny Connie Hedegaardová. Z nedostatku ochoty pristúpiť na konkrétnu a zaväzujúcu dohodu obvinila USA a Čínu, teda dvoch najväčších producentov skleníkových plynov.
Oxid uhličitý, metán a iné skleníkové plyny sú podľa väčšiny vedcov zodpovedné za globálne otepľovanie a s ním súvisiace klimatické zmeny. Prejavujú sa rastom priemernej teploty, dlhými suchami či, naopak, ničivými povodňami a vymieraním živočíšnych a rastlinných druhov.
Do minuloročných rokovaní v Kodani sa vkladali veľké nádeje, ktoré pramenili ešte z vyhlásenia USA na Bali v roku 2007. Američania vtedy deklarovali ochotu pristúpiť ku globálnej dohode o znižovaní produkcie oxidu uhličitého. O dva roky bolo všetko inak a konferencia sa skončila fiaskom. „Tento rok takú mobilizáciu ako v Kodani necítim. Z USA a Číny neprichádzajú žiadne signály, že by sa na ich odmietavom stanovisku niečo zmenilo,“ uviedla eurokomisárka pred odletom do Mexika.
Rokovania v Cancúne sa teda sústredia najmä na snahu nestratiť aspoň to málo, čo sa v Kodani podarilo dohodnúť. Dôležité podľa Hedegaardovej bude zabezpečiť balík finančnej pomoci pre rozvojové krajiny. Polovica z neho pôjde na prevenciu škôd z klimatických zmien a druhá na ich odstraňovanie.
Skepticky sa k vzniku globálnej dohody o otepľovaní stavia aj Jeffrey Sachs, profesor udržateľného rozvoja z Kolumbijskej univerzity v New Yorku a poradca generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. „USA budú ešte roky alergické na akékoľvek globálne dohody a ani teraz neurobia žiadny ústretový krok,“ povedal Sachs. „Američania prechádzajú ťažkým ekonomickým obdobím a vláda nechce poslať do zahraničia žiadne peniaze. Teda okrem vedenia vojen,“ dodal.
Sachs si však myslí, že napriek tomu by Európska únia mala pokračovať v úsilí mobilizovať krajiny ku globálnej dohode. „Američania vždy pristúpia k rozumnému riešeniu, ale najprv musia zlyhať všetky ostatné,“ pomohol si Sachs slovami Winstona Churchilla.
Z viacerých zdrojov zaznelo, že jedinou možnosťou, ako prinútiť USA k dohode, je prehovoriť Čínu. Tá zatiaľ tiež nepredložila žiadne dlhodobé vízie, isté nádeje sa však vkladajú do jej budúceho päťročného plánu. Čína totiž sama pociťuje dosahy klimatických zmien. Sever krajiny sužujú suchá, preľudnenosť ju núti hľadať aj iné ako tradičné zdroje elektrickej energie a prináša aj nadmerné znečistenie životného prostredia.
Ďalším hráčom za vyjednávacím stolom v Cancúne bude India. Od nej však zníženie emisií skleníkových plynov nikto neočakáva, a to najmä z dôvodu, že v Indii 400 miliónov ľudí nemá prístup k elektrickej energii. Podľa Hedegaardovej však bude potrebné presvedčiť Indiu, aby v budúcnosti neopakovala chyby Európy a USA.