„Je to uspokojivý výsledok,“ uviedol hlavný autor výskumu Masaki Hori. Aby priblížil, akú presnosť sa podarilo dosiahnuť, dodal: „Predstavte si, že chcete odvážiť Eiffelovu vežu v Paríži. Nám sa podarilo určiť hmotnosť s odchýlkou, ktorú by predstavoval jeden hrot šípu usadený na vrchole veže. Nabudúce to bude pierko.“
Superpresné zmeranie hmotnosti antiprotónu (antihmoty protóny) by mohlo vedcom pomôcť pri lúštení záhady antihmoty. Predpokladá sa totiž, že pri vzniku vesmíru bolo rovnako veľa hmoty ako antihmoty, no hmota nakoniec zvíťazila. Vedci však stále nevedia povedať prečo. Keď sa však častica hmoty, v tomto prípade protón, stretne s antihmotným náprotivkom antiprotónom, navzájom sa okamžite anihilujú.
Vedcom v CERN-e sa podarilo vytvoriť už aj stovky antivodíkov. Pripomínajú však, že nie je problém antivodík vytvoriť, no udržať ho „pri živote“ dostatočne dlho na to, aby sa dal skúmať. Zatiaľ sa im podarilo pozorovať antivodík počas sto sekúnd.
Určenie hmotnosti antiprotónu s takou malou odchýlkou oproti hmotnosti protónu je dôležité pre ďalší výskum. Teoretická fyzika zatiaľ nevie povedať, v čom sa hmota a antihmota tak veľmi líšia, no teraz sa zdá, že rozdiel medzi nimi je síce drobný, no zásadný. Štúdia bola publikovaná v žurnále Nature.