Nástroj vedci našli vďaka odtlačku v paleolitickom nálezisku Abric Romaní v Capellanes pri Barcelone. Lopatku vyrobenú z bôrového alebo borievkového dreva používali pravekí obyvatelia lokality možno na zber ovocia alebo rozdúchavanie ohňa.
V najdlhšej časti merala lopatka 15 centimetrov a na šírku osem. Trojuholníková časť bola zakončená hrotom. Rukoväť bola dlhá 17 centimetrov a štyri centimetre široká. Zvyšky nástroja sú zuhoľnatené, čo podľa vedcov z katalánskeho inštitútu pre ľudskú paleoekológiu a sociálnu evolúciu (IPHES) ukazuje, že ho neandertálci mohli v jaskyni hodiť do ohňa, ktorý už vyhasínal. Preto tiež lopatka úplne nezhorela. Neskôr ju prekryla voda a mach, čo zabránilo jej rozkladu a do súčasnosti sa zachoval aj jej odtlačok.
„Vo svete neexistuje nič také, v takej forme a z tej doby, ani ako výrobok neandertálcov, ani moderného človeka… Až do neolitu podobné kúsky neexistujú,“ zdôraznil vedúci vykopávok Eudald Carbonell.
Oblasť v severovýchodnom Španielsku obývali neandertálski lovci a zberači, ktorých korisťou sa stávali jeleňovité a turovité prežúvavce či kone. Ich mäso si potom opekali na ohni.
Dokonca tam boli objavené aj drevené predmety, ktoré mohli byť používané ako podnosy. Nájdene boli aj drevené kyje a kopije.
Z menších živočíchov boli zdokumentované vodné druhy, napríklad hryzec vodný.
Vynikajúce podmienky pre usadeniny dokázali zachovať doklady aktivít ľudského druhu, ktoré boli doteraz prisudzované len druhu Homo sapiens, napríklad čo sa týka organizácie ich príbytkov. Práve z toho bolo možné odvodiť väčšiu spoločenskú zložitosť, aká sa doteraz u týchto ľudí predpokladala.