Problém však nastáva s jej „uskladnením“. Antihmota totiž pri kontakte s hmotou anihiluje – zmizne zábleskom gama žiarenia. Clifford Surko z Kalifornskej univerzity však tvrdí, že našiel spôsob, ako antihmotu udržať dostatočne dlhý čas na to, aby sa dala skúmať či dokonca používať.
O existencii pozitrónov, teda antielektrónov, písal už pred osemdesiatimi rokmi britský fyzik Paul Dirac. Určite by ho teda potešilo, že Surkovi a jeho kolegom sa podarilo vyvinúť kontajner na antihmotu. V ňom možno uskladniť celé mračno antičastíc, stlačiť ich a dokonca z nich vytvoriť „lúč“ antičastíc. Surko na konferencii pre pokrok vedy vo Washingtone uviedol, že jeho metódou schladenia a spomalenia antičastíc ich možno udržať pri živote „niekoľko hodín“.
„Dokážeme ich potom opatrne vystrčiť von v podobe tenkého lúča, podobne ako keď človek vytláča z tuby zubnú pastu,“ uviedol Surko. Podarilo sa mu to vyrobením špeciálnej „fľaše“, ktorej steny netvorí hmota, ale magnetické a elektrické pole. Ochladením pomocou hélia sa mu zase antihmotu podarilo stlačiť a vytvoriť veľkú hustotu pozitrónov.
Podobne v súčasnosti funguje pozitrónový emisný tomograf používaný v medicíne na skúmanie metabolických procesov. Surko s kolegami chce však lúče antičastíc použiť iným spôsobom. „Chceme skúmať, ako sa správa antihmota po kontakte s hmotou. Takisto sú tieto lúče vhodné na skúmanie vlastností povrchu materiálov,“ povedal americký profesor fyziky. Jeho cieľom je vytvoriť zásobník, v ktorom by bolo možné zhromaždiť miliardy antičastíc.
„V súčasnosti pracujeme na vytvorení pasce pre bilióny pozitrónov. Takto budeme schopní skúmať formácie antivodíka, elektrónovo-pozitrónovej plazmy a možno neskôr aj vytvoriť anihilačné gama lasery,“ tvrdí Surko.
O vytvorení antihmoty, konkrétne antivodíka, v novembri minulého roka informoval aj švajčiarsky CERN, ktorý je známy najmä vďaka urýchľovaču častíc. Antivodík v CERN-e vyrábajú vo vákuu, no jeho životnosť je veľmi krátka. Magnetické polia zabraňujú antihmote, aby prišla do kontaktu s hmotou a zanikla. V laboratóriu už vyrobili tisíce antivodíkov, v štúdii zverejnenej v žurnále Nature však informujú o 38 antivodíkoch, ktoré mohli pozorovať.
Antivodíkový program siaha až do roku 1995, keď sa podarilo vytvoriť prvých deväť antiatómov antivodíka. V roku 2002 vedci z programov Athena a Atrap prišli na spôsob, ako vyrábať tisíce antiatómov a tento najnovší objav je ďalším krokom na ceste k rozlúšteniu hádaniek modernej fyziky. V súčasnosti v rámci programu Asacusa pracujú na technológii, pomocou ktorej bude možné vytvoriť celý lúč antivodíka.