Traja pátrači si vyslúžili pokračovanie

Vesmírne teleskopy pomenované po troch významných astronómoch patria medzi najvyťaženejšie a zároveň dosahujú výborné výsledky. NASA preto schválila predĺženie ich financovania.

Vesmírny teleskop Kepler.

Autor: NASA/JPL

Spitzer, Kepler aj Planck už mali svoje dni zrátané, no americká vesmírna agentúra NASA potešila astronómov po celom svete rozhodnutím o predĺžení ich prevádzky. Z rovnakého rozhodnutia môže mať radosť aj ďalších šesť menej prominentných mi­sií.

„Toto rozhodnutie znamená, že vedci môžu naďalej používať tri vesmírne teleskopy. Plancka na skúmanie všetkého od zrodu vesmíru, Spitzera na sledovanie galaxií, hviezd, planét, komét a asteroidov a Keplera na pátranie po hviezdach, okolo ktorých obiehajú exoplanéty schopné podporiť vznik mimozemského života,“ vyhlásil Michael Werner, hlavný výskumník pre astronómiu a fyziku z Laboratórií prúdového pohonu (JPL).

Teleskop Kepler získal povolenie na predĺženie misie až do konca fiškálneho roka 2016, ktorý sa v NASA končí 30.¤septembra 2016. Priebežne však ešte výskumná rada vyhodnotí získané výsledky v roku 2014. Počas ďalších štyroch rokoch navyše teda môžu vedci pomocou tohto teleskopu hľadať planéty mimo našej slnečnej sústavy, ktoré sú podobné našej Zemi, a zároveň aj hviezdy podobné nášmu Slnku v galaxii Mliečna dráha.

Spitzer, ktorý sa do vesmíru dostal v roku 2003, bude takisto naďalej poskytovať unikátne infračervené snímky vesmíru. Teleskopu pritom došla chladiaca zmes ešte v roku 2009, no aj počas „teplého“ obdobia je pre vedu užitočný. Zameria sa najmä na skúmanie zloženia atmosfér vzdialených planét a žiarenia najvzdialenejších známych galaxií. Spitzer zatiaľ získal financie na prevádzku do roku 2014, no rovnako ako všetky ostatné misie NASA aj tento projekt bude môcť o dva roky požiadať o predĺženie podpory.

Na teleskope Planck NASA spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou a v tomto prípade si misia vypýtala pokračovanie spolufinancovania o jeden rok. Planck je vo vesmíre od roku 2009 a získava údaje o veľmi mladom vesmíre, teda z obdobia krátko po tzv. veľkom tresku. Pozorovania tohto teleskopu prispievajú najmä k lepšiemu pochopeniu pôvodu, evolúcie a konečného osudu vesmíru.

Družica Kepler zaujala celosvetovú verejnosť na sklonku minulého roka, keď ohlásila objavenie prvých dvoch exoplanét, teda planét mimo našej slnečnej sústavy, veľkých ako Zem. Nanešťastie povrch na oboch planétach je príliš horúci, aby na nich mohol byť život. Kepler-20e a Kepler-20f sú však zatiaľ najmenšími objavenými planétami, ktoré obiehajú okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku.

Priemer jednej z planét, ktoré rotujú okolo hviezdy Kepler-20 vzdialenej asi 950 svetelných rokov od Zeme, je len o tri percentá väčší ako zemský, priemer druhej planéty sa blíži k deviatim desatinám zemského. Obe planéty sú podľa vedcov pravdepodobne hornaté, rovnako ako Zem. Teploty na ich povrchu však dosahujú 815 a 426 stupňov Celzia, preto na nich nemôže byť život v tej podobe, ako ho poznáme na Zemi.

Teleskop Spitzer sa minulý rok zaslúžil o odhalenie tajomstva obklopujúceho prvú zaznamenanú supernovu, ktorú roku 185 nášho letopočtu zbadali čínski astronómovia. Súčasní vedci dlho viedli diskusie, prečo táto supernova, ktorá žiarila na oblohe osem mesiacov, narástla do tak veľkých rozmerov. Pozorovania Spitzerom však ukázali, že pred výbuchom sa okolo hviezdy vytvorila dutina, v ktorej sa explózia mohla šíriť rýchlejšie.

V 60. rokoch minulého storočia pomenovali vedci zvyšky spomínanej supernovy RCW 86. Objekt guľovitého tvaru sa nachádza asi 8-tisíc svetelných rokov od Zeme a má podstatne väčšie rozmery, ako by sa dalo očakávať. Pri infračervenom pozorovaní by sa táto hviezda, ktorá nie je viditeľná ľudským okom, na dnešnej oblohe javila väčšia ako Mesiac v splne.