Naša planéta pretrpela viac bombardovaní asteroidmi

Prvé formy života na Zemi sa museli vyrovnať s početnejšími dopadmi asteroidov, ako si vedci doteraz mysleli. Na povrch ich dopadlo najmenej sedemdesiat a ich rozmer zodpovedal meteoritu, ktorý zrejme pred 65 miliónmi rokov spôsobil vyhynutie dinosaurov.

asteroid, zem
Život na Zemi sa zrejme musel niekoľkokrát reštartovať, pretože planétu pomerne často bombardovali veľké asteroidy, ktorých náraz spôsobil globálnu apokalypsu.
Autor: SHUTTERSTOCK

Tvrdia to dve štúdie, ktorých závery uverejnilo najnovšie vydanie prestížneho odborného magazínu Nature.

V období pred 3,8 až 1,8 miliardy rokov dopadlo na Zem prinajmenšom sedemdesiat vesmírnych kolosov s priemerom až 40 kilometrov. Nárazy spôsobili globálne katastrofy, ktoré mohli úplne zásadne ovplyvniť život na planéte. Vedci doteraz vychádzali z toho, že fáza intenzívnych dopadov vesmírnych telies, takzvané neskoré veľké bombardovanie, sa skončila už pred 3,8 miliardy rokov – teda pred vznikom života. Teraz sa však ukázalo, že toto bombardovanie Mesiaca a Zeme pokračovalo výrazne dlhšie.

„Niektoré z týchto nárazov boli často väčšie ako ten od chicxulubského asteroidu, ktorý pred 65 miliónmi rokov vyhubil dinosaury,“ vyhlásil Brandon Johnson z americkej univerzity Purdue, autor jednej zo spomínaných dvoch štúdií. Chicxulubský asteroid mal priemer 12 až 15 kilometrov. Novozistené meteority mohli mať priemer až 40 kilometrov.

„Mohli zničiť všetok život na povrchu Zeme,“ povedal Johnson. V tej dobe však existovali prvé formy života väčšinou len vo vode, a preto mohli katastrofu prežiť. Vedci sa z tohto dôvodu domnievajú, že takéto silné vplyvy mohli zásadne zmeniť evolúciu a biosféru.

Stopy po takýchto zrážkach vedci hľadali skúmaním drobných guľôčok z roztavenej horniny, takzvaných sferuliach. Pri dopade meteoritu sa časť zasiahnutej horniny vyparí do atmosféry, kde sa ochladením sformuje do podoby malých guľôčok, ktoré dopadnú späť na povrch. Ak je priemer meteoritu viac ako desať kilometrov, rozšíria sa sferule po celej planéte. Analýzou sferulí s priemerom aj menej ako jeden milimeter usadených vo vrstvách hornín môžu vedci aj bez existencie dopadového krátera určiť vek aj rozsah niekdajšej katastrofy a dokonca aj pôvod asteroidu.

Michaela Musilová

Aké je to byť na Marse? Ona to vie!

12.09.2014 16:08

Izolovaní od sveta. V púšti, kde teploty nevystúpili nad nulu. Von zo základne mohli chodiť len v skafandroch. Simulácia pobytu na Marse absolvovala aj slovenská astrobiologička Michaela Musilová.

mesiac, obloha, deň s mesiacom

Ozónová vrstva vraj po 35 rokoch zosilnela

12.09.2014 15:00

Vedci to pripisujú hlavne postupnému odstraňovaniu niektorých látok z chladív a sprejov od 80. rokov. Ukazuje sa, že keď sa svet zomkne, dokáže čeliť kríze.

galileo, vesmír, družica, zem, obežná dráha, gps

Družice Galileo sa nedostali na správnu dráhu

25.08.2014 13:00

V poradí piata a šiesta družica európskeho navigačného systému Galileo, ktoré v piatok vyniesla do vesmíru ruská raketa Sojuz, nedosiahli predpokladanú obežnú dráhu.

Radoslav Procházka

Prieskum: Sieť je po Smere druhá najsilnejšia strana, SaS v parlamente končí

18.09.2014 11:37

Prieskum agentúry Focus naznačuje mierny pád preferencií vládneho Smeru. Na druhom mieste je Sieť, opozičná SaS ostala pred bránami parlamentu.

Škótsko, referendum

Hlasovanie v Škótsku sa môže zopakovať

18.09.2014 11:00

Ak zástancovia nezávislosti Škótska v referende neuspejú, v budúcnosti sa môže opakovať, tvrdí politická analytička v rozhovore.

plyn, Rusko, Ukrajina

Rusko vylučuje, že by v zime obmedzilo dodávku plynu do Európy

18.09.2014 10:39

Rusko nebude v zimných mesiacoch obmedzovať dodávky zemného plynu do Európy, aby tak zabránilo európskym krajinám v reexporte na Ukrajinu.

Škótsko, referendum

Škóti majú o referendum záujem, pred miestnosťami sú dlhé rady

18.09.2014 10:29

Škóti sa dočkali svojho veľkého dňa. Od skorých ranných hodín sa pred volebnými miestnosťami tvoria rady ľudí, ktorí rozhodujú o samostatnosti krajiny.