Superteleskop bude v Afrike a zároveň v Austrálii

Súperenie medzi Juhoafrickou republikou a Austráliou o umiestnenie najvýkonnejšieho teleskopu na svete sa skončilo kompromisom.

Teleskop SKA bude pozostávať z tritisíc prijímačov rozmiestnených po Zemi tak, aby ich prácu nerušili žiadne iné signály vrátane mobilných sietí.

Autor: Ilustrácia: SPDO/TDP/DRA

Organizácia, ktorá sa ho chystá vybudovať, oznámila, že Square Kilometre Array (SKA), ako sa má zariadenie volať, sa bude nachádzať v oboch týchto štátoch.

Rádioteleskop SKA bude fungovať na princípe tisícok prijímačov s celkovým plošným obsahom štvorcový kilometer. Má byť 50-krát citlivejší a až 10-tisícnásobne rýchlejší ako súčasné podobné zariadenia. Projekt za 1,5 miliardy eur financuje 70 organizácií z 20 štátov. Umiestnenie SKA bolo pre obe krajiny prestížnou záležitosťou a obe oň zvádzali tuhý boj.

„Zvolili sme cestu dvoch ústredí,“ povedal v Amsterdame John Womersley z organizácie, ktorá má realizáciu projektu na starosti. Srdce SKA by malo byť umiestnené v polopúštnej oblasti Karoo na juhozápade Juhoafrickej republiky a v regióne Mileura v západnej Austrálii.

Rádioteleskop SKA má na rozdiel od optických teleskopov zachytávať signály s vysokými kmitočmi z hlbokého vesmíru. Výstavba by sa mala začať v roku 2019. Po dokončení v roku 2024 bude SKA pozostávať z 3¤000 prijímačov rozmiestnených tisíce kilometrov ďaleko od centra, aby sa zamedzilo vplyvu rádiového vlnenia. Získavané údaje bude analyzovať supervýkonný počítač so schopnosťou spracovania dát zodpovedajúcou miliarde osobných počítačov. Astronómom by vraj SKA mohol pomôcť pochopiť, ako po takzvanom veľkom tresku vznikali a utvárali sa prvé hviezdy a galaxie.

V Afrike sa už nachádza teleskop SALT, ktorý je najväčší svojho druhu na južnej pologuli. V Austrálii už sídli stanica na pozorovanie hlbokého vesmíru, ktorú využíva americká NASA. Hlavným konkurentom SKA bude rádioteleskop ALMA. Prvé snímky ukázal už minulý rok, aj keď je zatiaľ dokončený len z jednej tretiny. Hlavnou úlohou najväčšieho pozemného teleskopu na svete je nazrieť až k zrodeniu vesmíru, keď začali svietiť prvé hviezdy.

Atacama large milimeter/sub­milimeter array (ALMA) bude po dokončení pozostávať zo 66 antén umiestnených na horskej plošine v Čile vo výške päťtisíc metrov nad morom. „Zapnutím teleskopu sa začal nový zlatý vek astronómie,“ uviedol minulý rok Diego Garcia z Európskeho južného observatória (ESO), ktorý sa podieľal na výstavbe komplexu rádioteleskopov. Podľa neho by Alma mal priniesť odpoveď prečo vesmír vyzerá tak, ako vyzerá.

Na púšti Atacama, ktorá patrí k najsuchším miestam na planéte, teraz stojí vyše 20 antén. Celý projekt má byť dokončený v roku 2013. „Už v tejto ranej fáze je ALMA výkonnejší než všetky ostatné submilimetrové teleskopy,“ uviedlo vo svojej správe ESO. Submilimetrové teleskopy skúmajú žiarenie na vlnových dĺžkach do jedného milimetra. S ich pomocou môžu astronómovia pozorovať aj veľmi chladné vesmírné objekty, napríklad husté mraky medzihviezdneho prachu a plynu, vnútra temných hmlovín, zvyšky supernov, planetárne hmloviny či kométy.