Cesty do vesmíru. Na polceste k Jetsonovcom?

Keď americký testovací pilot a astronaut Joseph A. Walker prvýkrát ucítil silu motorov experimentálneho raketového lietadla X-15, do vysielačky iba stále opakoval: "Ó, môj Bože! Ó, môj Bože!" Chlapík sediaci v kontrolnom stredisku mu žartom odpovedal: "Áno? Volali ste ma?"

22.07.2013 13:00
raketa, x-ray, delta one, vesmír Foto:
Takto si v roku 1963 predstavoval americký výtvarník Robert McCall vesmírnu stanicu v roku 2003.
debata (15)

Pred polstoročím sa naozaj mohlo zdať, že sa ľudstvo hrá na bohov. Vesmírne preteky boli v plnom prúde, Gagarin slávny a stále nažive, cesta na Mesiac za rohom. K tomu, dňa 19. júla 1963, Walker so svojím X-15 prekročil letovú výšku 100 kilometrov, teda hranicu zemskej atmosféry. Do vesmíru sa tak dostal prvý dopravný prostriedok s viacnásobným využitím. Položili sa základy pre éru raketoplánov, ale aj pre komerčné lety do vesmíru.

Pred päťdesiatimi rokmi sa však svetom preháňala i vlna technologického optimizmu, ktorá sa netýkala len technikov a vedcov, ale zasahovala celú spoločnosť. Viezol sa na nej napríklad aj známy americký kreslený seriál Jetsonovci. Autori v ňom vykresľovali svet o sto rokov (odohrával sa v roku 2062), v ktorom ľudia budú hladko kĺzať po oblohe v lietajúcich tanieroch a budovať obytné štvrte na mesiaci (Moonhattan).

V tomto roku sme mali byť k futuristickému svetu Jetsonovcov už na polceste. Od čias X-15 sa však zmenilo len toľko, že raketové lietadlo schopné letieť do vesmíru už nutne na sebe nemusí mať nápis NASA. Ako blízko, či skôr ďaleko, sme dnes k svetu z animáku Jetsonovci?

Odkladaný štart Virgin Galactic

V piatok teda ubehlo presne päťdesiat rokov odvtedy, čo sa raketovému lietadlu X-15 podarilo pri svojom 90. lete dosiahnuť hranicu vesmíru. Vtedy sa naozaj mohlo zdať, že tieto lietadlá onedlho nebudú len experimentálne a že v nich o pár rokov nebudú lietať len vojaci či astronauti, ale aj obyčajní cestujúci. Ako zvedavci, ktorí si nepôjdu pozrieť obyčajnou loďou nedotknutú krásu Galapág, ale vesmírnym korábom chladný šarm Mesiaca.

Technologický pokrok sa týmto smerom odvtedy naozaj uberá. No, akosi pomalšie, ako sa kedysi zdalo. „Na jednej strane nás tá módna vlna futuristických vízií zo 60. rokov dodnes fascinuje a inšpiruje, na druhej strane aj frustruje, pretože sľubovala čosi, čo sme dodnes nedostali,“ vyjadril sa v jednom rozhovore Matt Novak, ktorý pre americký Smithsonov inštitút analyzoval prvú sériu Jetsonovcov, ktorá sa vysielala v rokoch 1962 a 1963.

Éru experimentov opustili vesmírne lietadlá až takmer o dvadsať rokov neskôr – keď sa v roku 1981 začali testovať prvé raketoplány. Ich éra trvala až tri desaťročia do roku 2011 a za celý ten čas sa bežným smrteľníkom nikdy neotvorila. Ostala navyše výlučne v rukách Američanov, ruský pokus s raketoplánom Buran stroskotal (hoci v rámci amerických misií sa do vesmíru dostali astronauti rôznych národností).

Prvý vesmírny turista síce vyletel k Medzinárodnej vesmírnej stanici už v roku 2001, Dennis Tito (a jeho šesť nasledovníkov) však letel na klasickej ruskej rakete, nie raketoplánom či raketovým lietadlom. Za svoju „letenku“ muselo všetkých sedem vesmírnych turistov zaplatiť minimálne 20 miliónov dolárov. O ére dostupného lietania do vesmíru teda dosiaľ stále nemôže byť ani reči.

A to napriek tomu, že už takmer desať rokov cesty do vesmíru (podobné tej spred päťdesiatich rokov, ktorú uskutočnil Walker na X-15) sľubuje kontroverzný britský podnikateľ Richard Branson. Ten v roku 2004 založil spoločnosť Virgin Galactic, ktorá mala skonštruovať vesmírnu loď pre turistov. Termín prvého letu sa však viackrát odkladal. Rýchlosťou 4 000 kilometrov za hodinu mal do výšky 110 kilometrov nad Zem vystúpiť už v roku 2011…

Napokon sa testovací let konal až 29. apríla tohto roku, a aj to vesmírny koráb SpaceShipTwo vyletel len do výšky asi 16,8 kilometra. Podľa Bransona išlo o posledný krok pred ostrým štartom, a tak by sa éra komerčného lietania mohla naplno rozbehnúť už v budúcom roku. O lístky za 200-tisíc dolárov (najnovšie už 250-tisíc) vraj prejavilo záujem 65-tisíc ľudí, a to aj napriek tomu, že z 2,5-hodinového letu iba pár minút prebehne skutočne vo vesmíre.

Rušno na Marse v roku 2018?

Cena štvorizbovej novostavby v centre Bratislavy za pár minút vo vesmíre? Tak si to ľudia pred päťdesiatimi rokmi určite nepredstavovali. A ako to videli? V roku 1963 napríklad v americkom časopise Life vyšiel článok, v ktorom sa písalo: „O štyridsať rokov budú na obežnej dráhe Zeme krúžiť vesmírne stanice, slúžiacie najrôznejším účelom – ako neutrálna zóna, kde sa budú stretávať diplomati, ale najmä ako základne pre medziplanetár­ne lety.“

Robert McCall, výtvarník, ktorý sa špecializoval na futuristické kresby vesmírnej budúcnosti, k článku vtedy namaľoval pozoruhodnú ilustráciu, na ktorej práve technici na vesmírnej stanici pripravovali kozmický koráb na cestu na Mars. „Pasažieri, ktorých práve priviezli zo Zeme, medzitým čakajú, kým budú môcť prestúpiť na komerčnú linku smerujúcu k červenej planéte,“ stálo v popise k obrázku. A pozor! Toto už neboli detskí Jetsonovci.

Hoci teda paleobudúcnosť (pohľad na budúcnosť z minulosti) zrejme mnohých v priebehu rokov sklamala, ani v dnešnej dobe, na polceste k Jetsonovcom, neprestávame snívať o objavovaní vesmíru. A najviac sa skloňuje práve Mars. V médiách naposledy zarezonoval projekt Mars One. Má to byť vlastne reality show, ktorá svojim účastníkom sľubuje vysadenie na vzdialenej planéte už v roku 2023. Letenku späť však nenúka.

Cestu na červenú planétu chce ľudskej posádke umožniť aj zakladateľ portálu PayPayl Elon Musk. V rámci jeho úspešného vesmírneho projektu SpaceX by v spolupráci s NASA rád na Mars poslal modul Red Dragon. Pôvodný plán hovoril o misii v roku 2018, no keďže sa o jeho financovaní americkou vládou bude rozhodovať pre škrty v rozpočte až v roku 2015, termíny sú veľmi neisté.

O lete na Mars tento rok hovoril aj prvý vesmírny turista Tito. Založil na ten účel aj neziskovú organizáciu Inspiration Mars Foundation. Na tlačovej konferencii koncom februára oznámil svetu, že ľudský pár – najlepšie manželský – by chcel poslať na cestu k Marsu a späť (bez pristátia) takisto už v roku 2018. Stihnúť by to mali za relatívne krátky čas 501 dní, čo je príležitosť, ktorá sa znova naskytne až v roku 2031.

Odborníkov táto správa zaujala aj preto, že na rozdiel od mnohých iných organizácií, ktoré hovoria o misii na Mars, tá Titova má hneď od začiatku niečo navyše. Peniaze. Multimilionár Tito totiž oznámil, že misiu bude z vlastného vrecka financovať až do konca roku 2014. Dovtedy by chcel nájsť ďalších sponzorov. „Určite po tomto experimente budem chudobnejší, ale moje vnúčatá budú bohatšie o inšpiráciu,“ dodal nadšenec kozmonautiky Tito.

Neboja sa rizika

Titova misia sa pritom, paradoxne, najviac podobá na predstavu načrtnutú v Jetsonovcoch. Rodinka v seriáli cestuje v lietajúcom tanieri, v ktorom má približne toľko miesta ako v osobnom automobile. Rovnaký priestor by mali mať k dispozícii aj manželia v Titovom projekte. Rozdiel je však v tom, že kým Jetsonovci sa v lietajúcom vozidle vozili do práce, školy či obchodného centra, reálni cestujúci na Mars v ňom budú musieť vydržať až 501 dní!

Na polceste k Jetsonovcom však nemusíme byť len sarkastickí. V posledných rokoch sa v kozmonautike predsa len niečo pohlo a všetky spomínané projekty sú toho dôkazom. Kým pred päťdesiatimi rokmi bolo nemysliteľné, že v roku 2000 nebudeme mať ešte sídlisko na Mesiaci, pred tridsiatimi rokmi sa zase zdalo nereálne, že vesmírny program bude niekedy ťahať vopred ktosi iný než už vtedy zabrzdené americké či ruské štátne vesmírne agentúry.

Holandská reality show Mars One, ako aj Inspiration Mars Foundation plánujú využiť rakety SpaceX od Elona Muska. Tito zase rozmýšľa, že priestor pre život svojim kozmonautom manželom predsa len rozšíri o nafukovací model z dielne iného súkromníka. Jeff Bezos, zakladateľ internetového serveru Amazon.com svoj vesmírny projekt Blue Origin pre zmenu údajne prepája s Bransonovým Virgin Galactic.

Výskum vesmíru sa naozaj dostáva do rúk súkromníkov, ktorí majú záujem, aby neostal len výsadou profesionálnych astronautov a ktorí spolupracujú. Éra vesmírnej turistiky sa teda približuje. A ako poznamenal pre britský denník daily Telegraph David Harland, historik zaoberajúci sa kozmonautikou, v súkromných rukách môže napredovať pokrok rýchlejšie, pretože súkromníci sa tak neobávajú risku a zlyhaní, ako štátne vesmírne agentúry.

Plodná však naďalej môže byť aj kombinácia súkromníkov so štátnymi agentúrami, predovšetkým ruskou. Spoločnosť Space Adventures, ktorá poslala do vesmíru už sedem kozmických turistov, má napríklad v ponuke aj misiu na Mesiac. No bez pristátia. Počas približne 9-dňového výletu si ľudia ochotní zaplatiť 100 miliónov dolárov budú môcť pozrieť Mesiac z približne 100– až 1 000-kilometrovej vzdialenosti…

K Moonhattanu, obytnej štvrti na Mesiaci, ktorá sa objavila v jednom z dielov Jetsonovcov, sme teda zrejme bližšie len o máličko viac ako v čase premiéry seriálu. Plány súkromníkov, v mnohom azda až nerozvážne odvážne, by nás však po dlhšom čase mohli trochu nakopnúť. Hoci to bude riziko.

Do reality show s jednosmernou letenkou na Mars sa však už prihlásili tisíce dobrovoľníkov. „Ó, môj Bože!“

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba