Zároveň išlo o prvé mäkké pristátie na Mesiaci od roku 1976, keď si mesačný povrch zblízka prezrela sovietska sonda Luna 24. Čínsky Nefritový králik začal brázdiť Mesiac už pár hodín po sobotňajšom pristátí. Začiatok jeho bádania v oblasti zvanej Dúhová zátoka sprevádzal potlesk z riadiaceho strediska v Pekingu.
Robotické vozidlo na Mesiac dopravila sonda Čchang-e 3, ktorá je pomenovaná po čínskej bohyni Mesiaca. Podľa čínskych legiend totiž určité tvary na mesačnom povrchu pripomínajú ženu s králikom. Čína však dobývaním Mesiaca vytvára nové legendy, ktoré demonštrujú jej rapídny technologický pokrok a silnejúci medzinárodný vplyv.
Prvou krajinou, ktorá mäkko pristála na Mesiaci, bol v roku 1966 Sovietsky zväz, ale USA sú stále jedinou krajinou, ktorá tam dokázala dostať svojich astronautov, a to v roku 1969. Európska vesmírna agentúra, India a Japonsko nechali na Mesiac padnúť niektoré svoje sondy.
Čína sa snaží etablovať aj v komerčných vesmírnych letoch a ponúka vynášanie satelitov na orbitu Zeme. Na juhu krajiny, na ostrove Hainan, buduje nový kozmodróm. Zároveň pracuje na výstavbe vlastnej vesmírnej stanice a netají sa ambíciami zriadiť na Mesiaci trvalú základňu či ťažiť na Mesiaci nerastné suroviny. Hlavnou úlohou robotického vozidla Nefritový králik je preto geologický prieskum.
Šesťkolesový Nefritový králik (čínsky Jü-tchu), o ktorého názve rozhodlo internetové hlasovanie, je vybavený okrem kolekcie fotografických prístrojov aj dvoma mechanickými ramenami na odoberanie vzoriek mesačnej pôdy. Vozidlo dokáže zvládnuť až tridsaťstupňové stúpania a pohybovať sa rýchlosťou 200 metrov za hodinu. Energiu získava prostredníctvom solárnych panelov a predbežne sa počíta, že tento energetický zdroj vystačí na tri mesiace prevádzky.
Vesmírnemu modulu Čchang-e trvalo zdolanie cesty na Mesiac dlhej 380-tisíc kilometrov necelých 113 hodín. Do vesmíru ho vyniesla 2. decembra nosná raketa Dlhý pochod a 6. decembra už bol na kruhovej obežnej dráhe Mesiaca. O štyri dni neskôr prešiel na eliptickú dráhu, ktorá ho v najnižšom bode priviedla do výšky necelých 15 kilometrov od mesačného povrchu.
Dobývanie Mesiaca je ďalším krokom ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu. Po bývalom Sovietskom zväze a po USA sa v roku 2003 stala Čína len treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme človeka. Okolo roku 2017 sa Čína chystá vypustiť k Mesiacu sondu, ktorá by mala dopraviť na Zem vzorky mesačných hornín. Celý projekt je prípravou na vyslanie prvého čínskeho kozmonauta na Mesiac, čo Peking plánuje približne na rok 2020.
Vozidlá na Mesiaci
- Lunochod 1 (1970) bolo historicky prvé vozidlo, ktoré sa ľuďom podarilo umiestniť na niektorom vesmírnom telese. Na Mesiac ho dopravila sovietska sonda Luna 17 v novembri 1970. Osemkolesový, zo Zeme riadený stroj získaval energiu z akumulátorov dobíjaných solárnymi panelmi. Počas mrazivej mesačnej noci vozidlo udržovalo potrebnú vnútornú teplotu pomocou rozpadu rádioaktívneho polónia. Lunochod 1 pracoval počas 322 pozemských dní a najazdil 10,5 kilometra, urobil 20-tisíc fotografií a 206 panoramatických záberov vo vysokom rozlíšení.
- Modular Equipment Transporter (1971), prvé vozidlo Američanov na Mesiaci bola ručne ťahaná dvojkolka. Vo februári 1971 ho používala posádka Apolla 14 na prepravu vybavenia na dlhšiu vzdialenosť. „Rikša“ sa však príliš neosvedčila.
- Lunar Roving Vehicle (1971–1972) na Mesiac dopravili sondy Apollo 15, 16 a 17 v rokoch 1971 a 1972. Štvorkolesovým otvoreným vozidlám sa pre ich vzhľad hovorilo „mesačné buginy“. Slúžili na prevoz jedného či dvoch astronautov a vedeckého vybavenia. Hoci im batérie umožňovali dojazd desiatok kilometrov, smeli jazdiť iba tak ďaleko od pristávacieho modulu, aby mohli astronauti v prípade poruchy dôjsť späť pešo.
- Lunochod 2 (1973) bola zlepšená verzia Lunochodu a na Mesiac sa dostala v januári 1973. Počas štvormesačnej misieLunochod 2 prešiel 37 kilometrov. Jeho činnosť predčasne ukončila nehoda, pri ktorej stroj zašiel do jedného z kráterov. Počas vyslobodzovacieho manévru sa na hornú časť Lunochodu dostalo malé množstvo mesačného prachu, ktorý znížil účinnosť chladiaceho systému. Druhý deň preto stúpla vnútorná teplota nad prípustnú hranicu a Lunochod sa navždy odmlčal. Predtým však stroj stihol urobiť 740 mechanických testov pôdy a umožnil zmerať vzdialenosť Zem – Mesiac s presnosťou na decimetre.
- Nefritový králik (2013). Zlatisto sfarbené mesačné vozidlo čínskej výroby so šiestimi kolesami a solárnymi panelmi pripomínajúcimi krídla dopravila na Mesiac sonda Čchang-e 3. Králik by mal mesačný povrch skúmať asi tri mesiace a zameria sa najmä na analýzu vzoriek pôdy odobratej pomocou robotických ramien. (čtk, mq)