Podľa webu Mars One sa medzi 202-tisíc prihlásenými objavilo aj päť Slovákov, z ktorých dvaja žijú v zahraničí. Portál však nezverejnil zoznam postupujúcich do užšieho výberu. Len napísal, že postupujúci boli informovaní prostredníctvom e-mailu. Nie je preto jasné, či niektorý z piatich Slovákov vo veku od 28 do 40 rokov má ešte šancu letieť na Mars.
Záujemcovia, ktorí sa teraz stali z uchádzačov vážnymi kandidátmi, pochádzajú zo 107 krajín, predovšetkým z USA (297), Kanady (75), Indie (62) a Ruska (52). Väčšina z nich je vo veku od 25 do 35 rokov. Je to viac mužov ako žien. Pomer je 586 k 472.
Prvé kolo selekcie oddelilo tých, ktorí majú podľa odborníkov Mars One fyzické a duševné predpoklady na takúto misiu, od tých, ktorí sa tak nejavia či zjavne neberú misiu príliš vážne. „Dokonca sme mali pár záujemcov, ktorí sa na svojich zaslaných videách predstavili nahí,“ uviedol web francúzskeho denníka Le Figaro.
Ďalšie tri výberové kolá v najbližších dvoch rokoch, cez ktoré sa vytvorí asi šesť tímov po štyroch osobách, budú podľa Mars One vzrušujúcou skúsenosťou pre kandidátov a krajiny ich pôvodu. Podrobnosti o priebehu tohtoročnej selekcie budú zverejnené po uzavretí dohôd s médiami. „Očakávame, že zo zvyšných kandidátov sa stanú celebrity v ich mestách a krajinách. Bude to veľmi zaujímavé,“ citoval web Mars One svojho hlavného predstaviteľa Basa Lansdorpa. Vyslanie materiálu potrebného na vybudovanie staníc na Marse sa má začať za pomoci bezpilotných modulov v roku 2022. Cesta prvej skupiny „veľvyslancov Zeme“ na červenú planétu sa plánuje na apríl 2024 a mala by trvať 210 dní. Druhá skupina má vyraziť o rok neskôr.
Organizátori projektu, ktorý si podľa nich vyžiada šesť miliárd dolárov, zatiaľ ostávajú diskrétni, čo sa týka stavu financovania a riešenia technických ťažkostí, ktoré s podobnou smelou misiou súvisia. „V tomto štádiu nikto nemôže s istotou tvrdiť, že cesta na Mars sa naozaj uskutoční,“ poznamenal denník Le Figaro.
Odborníci možnosti realizácie projektu veľmi neveria. Spochybňujú ho po finančnej aj praktickej stránke. Najväčšie riziko podľa nich predstavuje vysoká úroveň rádioaktívneho žiarenia, ktorá by mohla prvým kolonizátorom Marsu zničiť imunitný systém a vyvolať u nich rakovinu. Holandský inžinier Bas Lansdorp, ktorý v roku 2012 s projektom prišiel, je však stále optimista. Potrebné prostriedky chce získať od partnerských firiem a od sponzorov vrátane médií. Okrem iného vraj plánuje nepretržitý videoprenos zo života kolonistov na spôsob televíznej reality show.
Na cestu na Mars sa však pripravujú vesmírne agentúry. Napríklad NASA nedávno simulovala pobyt na Marse na havajskom vulkáne. Počas 4 mesiacov tam šesť „astronautov“ vymýšľalo recepty, podľa ktorých by sa stravovali skutoční astronauti. Ďalším podobným projektom simulácie „letu, pristátia a návratu“ z červenej planéty bol aj ruský program Mars500. V rámci neho ďalších 6 „astronautov“ strávilo 520 dní na palube virtuálnej vesmírnej lode, počas ktorých robili vedecké experimenty a riešili rôzne situácie. Boli ohrození požiarom aj radiáciou, po „Marse“ sa museli prechádzať v skutočných skafandroch. Vedci sa touto simuláciou snažili získať znalosti na plánovanie skutočného letu ľudskej posádky na Mars.