Oznámila to Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá musela na potvrdenie počkať až do večera, pretože signál potrebuje na prekonanie vzdialenosti medzi sondou a Zemou niekoľko hodín.
Systémy sondy sa automaticky aktivovali o 11.00 SEČ, ale ESA očakávala prvé informácie o tom, či sa to podarilo, najskôr okolo 18.30 SEČ. Prvý signál dostalo riadiace stredisko v nemeckom Darmstadte o 19.07 SEČ. Ak by žiadny neprišiel do utorka, pokúsili by sa experti sondu reštartovať „manuálne“ zo Zeme.
Foto: SITA/AP, ESA, C.Carreau
„Je možné, že nebudeme nič počuť. Dva a pol roka je dlhý čas,“ pripustil pred prebudením podľa agentúry AP operačný šéf misie Paolo Ferri. Sonda, ktorá bola vypustená v roku 2004 a do režimu hibernácie ju v záujme úspory energie uviedli v roku 2011, má byť aktivovaná pred záverečnou a najdôležitejšou fázou svojej misie. Do „hlbokého spánku“ ju uviedli, pretože solárne panely by kvôli veľkej vzdialenosti od Slnka už nemohli dodávať dostatok energie pre bežnú prevádzku. V prevádzke zostali len palubný počítač a vyhrievacie systémy, ktoré bránia zamrznutiu Rosetty.
Po priblížení ku kométe bude Rosetta študovať plyn unikajúci z kométy a analyzovať jej vnútorné zloženie. Ku kométe sonda doletí v novembri a následne na jej povrch spustí pristávací modul Philae, ktorého prebudenie je plánované na 28. marca. Ten váži sto kilogramov a obsahuje osem prístrojov, ktoré budú povrch kométy skúmať. Bude to vôbec prvé pristátie automatickej sondy na niektoré z komét slnečnej sústavy.
Na prelome mája a júna sa predpokladá navedenie Rosetty na obežnú dráhu okolo kométy, ktorá letí vesmírom rýchlosťou 20 kilometrov za sekundu. Kométa by mala umožniť pohľad na obdobie vzniku našej slnečnej sústavy pred 4,6 miliardami rokov. O výsledkoch výskumu bude informovať cez „materskú“ sondu Rosetta.
K projektu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) prispeli aj slovenskí vedci z Ústavu experimentálnej fyziky v Košiach.
Sondu Rosetta vypustila ESA do vesmíru 2. marca 2004, pričom jej cieľom je kométa pomenovaná po (vtedy) sovietskych astronómoch Klimovi Čurjumovovi a Svetlane Gerasimenkovej. Cestou k tejto kométe Rosetta absolvovala aj prelet okolo planétky 2867 Šteins, ku ktorému došlo 5. septembra 2008. Neskôr sa stretla aj s planétkou Lutetia 21.
„Keď sa dozvieme viac o asteroidoch a kométach, dosiahneme ďalší veľký pokrok aj v chápaní, ako sú vytvorené planéty,“ povedal šéf misie Rosetta Gerhard Schwehm z ESA. Prostredníctvom štúdie malých vesmírnych telies Rosetta otvorí ľudstvu kroniku detstva našej slnečnej sústavy.