K prestížnej vesmírnej misii Rosetta prispeli aj Slováci

Európska sonda Rosetta sa v pondelok prebudila z takmer trojročnej hibernácie a čaká ju posledná a najdôležitejšia fáza misie - samotné historicky prvé pristátie na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Na projekte Rosetta sa podieľal aj Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

Ján Baláž
Ján Baláž

Čo bude pre sondu v tejto fáze dôležité?
Samozrejme, najdôležitejšie je úspešné prebudenie všetkých jej systémov. Posledná fáza jej komplikovanej trajektórie ku kométe si vyžiadala let až za orbitu Jupitera, kde na jej solárne panely dopadalo primálo slnečnej energie na zachovanie plnej funkčnosti, preto bolo lepšie ju v tejto fáze letu „uspať“, čiže hibernovať. Ďalším dôvodom hibernácie bola skutočnosť, že po „blízkom stretnutí“ s asteroidom Lutetia v júli 2010 už neboli v dosahu žiadne zaujímavé objekty na pozorovanie.

Pristátie sa očakáva v novembri, čo bude sonda počas tých 10–11 mesiacov robiť?
Na programe je približovací manéver ku kometárnemu jadru a zaparkovanie sondy na orbite okolo jadra v máji 2014. Treba si uvedomiť, že sonda pozostáva z dvoch častí: Orbitera, ktorý bude obiehať okolo jadra kométy, a pristávacieho modulu (tzv. Lander Philae), ktorý sa v novembri oddelí od Orbitera a pristane priamo na jadre kométy. Samotný Orbiter nesie na palube jedenásť vedeckých aparatúr a Lander ich má desať. Aparatúry budú postupne aktivované už pri približovaní, jednak budú zbierať rôzne fyzikálne vedecké dáta, najmä z plynových a prachových emisií kométy, niektoré z nich budú asistovať aj pri približovacích manévroch. Množstvo vedeckých programov bude prebiehať z orbity okolo jadra ešte pred oddelením Landera. V činnosti budú rôzne plynové, prachové, časticové, optické, elektromagnetické detektory. Dôležitou úlohou tejto fázy letu bude aj starostlivý výber miesta na pristátie Landera.

Vy ste pracovali na elektronickom servisnom systéme. Čo je jeho úlohou?
Servisný systém ESS, ku ktorého realizácii sme prispeli v rámci spolupráce s írskym Laboratóriom kozmických technológií STIL, sa považuje za jeden z kritických systémov sondy. Preto bol realizovaný z najkvalitnejších komponentov za prísnych technologických podmienok a je dvojito zálohovaný. ESS zabezpečuje komunikáciu medzi Landerom a Orbiterom a tiež zabezpečuje ich vzájomné oddelenie. Až do oddelenia komunikácia prebieha po špeciálnom kábli, tzv. pupočnej šnúre, po oddelení budú komunikovať cez rádiový systém. Komunikácia je paketová, podobná internetu. Mechanické oddelenie spočíva v odistení mechanizmov a vymrštení Landera presnou rýchlosťou pomocou trojice skrutkovíc. Rýchlosť vymrštenia sa dá naprogramovať v rozsahu 5 až 52 centimetrov za sekundu. V záujme mäkkého pristátia to budú skôr tie menšie rýchlosti. Lander sa na povrchu upevní pomocou harpúny a skrutkovíc podvozku, no zatiaľ nikto nevie, aký pevný je povrch kométy. Dúfajme, že nedôjde ani k odrazeniu od príliš tvrdého povrchu, ani k hlbokému zaboreniu do mäkkého snehu.

Sonda Rosetta, respektíve jej "dcérsky" modul
Philae, má na kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko pristáť už v novembri tohto
roka.
Sonda Rosetta, respektíve jej "dcérsky" modul Philae, má na kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko pristáť už v novembri tohto roka.
Autor: SITA/AP, ESA, C.Carreau

Môžete priblížiť, ako sa Slovensko podieľa na misii Rosetta?
V podstate nie je možné hovoriť o podiele Slovenska ako účastníckej krajiny. Účasť nášho pracoviska na realizácii sondy prebiehala subdodávateľsky v rokoch 2000 a 2001. Vtedy ešte neexistovali ani náznaky oficiálnej spolupráce Slovenska s Európskou kozmickou agentúrou (ESA). S pracoviskom STIL sme mali viaceré spoločné vedecké projekty na ruských aj čínskych satelitoch. K prácam na projekte Rosetta nás prizvali na základe osobných kontaktov. Pre nás to bola, samozrejme, česť prispieť k hádam najprestížnejšej misii ESA. Veľmi cenný bol aj prenos technologických skúseností a know-how na naše pracovisko podľa štandardov ESA.

Čo sa môžeme z výskumu kométy naučiť?
Obrazne povedané, ide o pohľad do histórie hlbokej až 4,6 miliardy rokov. V tej dobe vznikala slnečná sústava a kometárne jadrá dodnes „konzervujú“ jej prvotný stavebný materiál. Očakáva sa, že prieskum kometárneho jadra prinesie veľmi cenné informácie o jej vzniku. K tomu prispejú podrobné materiálové a fyzikálne výskumy všetkých zúčastnených vedeckých aparatúr. Aj keď sa na kométe neočakáva žiadna biologická aktivita, analyzátory organických molekúl sa však prizrú aj na ich prípadnú chiralitu (pravotočivosť – ľavotočivosť), ktorá je pre prípadné stopy života príznačná. Odvážnejšie teórie totiž nevylučujú prenos života kométami.

Budú získané údaje analyzovať aj slovenskí vedci?
Keďže my sme k misii prispeli technologicko-inžiniersky v oblasti servisných systémov, naše pracovisko sa na vedeckých analýzach nebude podieľať. Je však možné, že sa na tom zúčastnia iné slovenské pracoviská v rámci ich zahraničnej vedeckej spolupráce. Na vedeckých aparatúrach Rosetty sa podieľa veľmi veľa pracovísk z mnohých krajín.

Pracujete teraz na nejakej ďalšej vesmírnej misii?
V súčasnosti máme na orbite spektrometer energetických častíc na ruskom vesmírnom observatóriu RADIOASTRON a vyvíjame ďalší spektrometer pre satelity projektu RESONANCE. Podobne ako pre Rosettu subdodávateľsky prispievame k vývoju planetárnej iónovej kamery PICAM pre misiu ESA BepiCOLOMBO na planétu Merkúr.

Ako to vyzerá s prístupovým procesom Slovenska za oficiálneho člena ESA?
Zatiaľ sa Slovensko zviditeľnilo v očiach ESA podpisom tzv. kooperačnej dohody. V dohľadnej budúcnosti by malo nasledovať podpísanie Programu kooperujúcich krajín PECS, ktorý by už mal umožniť aj oficiálnu účasť slovenských pracovísk na projektoch ESA. Termín, v ktorom Slovensko dozreje na plné členstvo v ESA, si netrúfam odhadovať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Proxima b, planéta

Novoobjavená planéta podobná Zemi je zatiaľ najbližšie

26.08.2016 15:00

Vedci našli planétu podobnú Zemi. Okolo svojej hviezdy obieha v obývateľnej zóne, čo znamená, že na nej môže byť tekutá voda. Tá je podmienkou existencie života.

planéta, vesmír

Vedci našli planétu ako Zem v obývateľnej zóne Proxima Centauri

24.08.2016 17:15

Astronómovia objavili v slnečnej sústave planétu približne o hmotnosti Zeme, ktorá obieha okolo svojej hviezdy Proxima Centauri v takzvanej obývateľnej zóne.

počasie, leto, teplo, horúčavy,

Tohtoročný júl bol podľa NASA najteplejší v histórii

19.08.2016 14:00

Tohtoročný júl bol najteplejším mesiacom v zaznamenanej histórii. Oznámil to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Schwechat

Technické problémy na letisku vo Viedni postihli desiatky letov

28.08.2016 22:37

Viedenské letisko sa potýka s technickými problémami, pre ktoré museli byť v nedeľu večer zrušené alebo meškali desiatky letov.

Hagia Sofia, Turecko, Istanbul

Rusko zrušilo zákaz charterových letov do Turecka

28.08.2016 22:26

Rusko v nedeľu zrušilo zákaz charterových letov do Turecka, ktorý vydalo po zostrelení ruského vojenského lietadla.

Merkelová, nemecko,

Gabriel: Rokovania EÚ a USA o voľnom obchode v podstate skrachovali

28.08.2016 22:11

Rokovania o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v podstate skrachovali, uviedol Sigmar Gabriel.

Letecká záchranná zdravotná služba

Kamenná lavína v Tatrách pochovala horolezca

28.08.2016 17:32

Poľský horolezec prišiel o život po tom, čo ho zasypala kamenná lavína.