Tvrdí to vo štvrtok zverejnená štúdia amerických vedcov, ktorí možné dosahy erupcie prirovnávajú k doteraz najväčšej geomagnetickej búrke na našej planéte z roku 1859. Častice z erupcie mohli ťažko poškodiť elektrickú sieť či zničiť družice na obežnej dráhe.
K spomínanej masívnej slnečnej erupcii došlo 23. júla 2012, keď Slnko do vesmírneho priestoru vymrštilo milióny ton častíc zo svojho magnetického poľa. Udalosť zaznamenal pozorovací vesmírny modul amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Stereo a vedci spočítali, že keby k erupcii došlo o deväť dní neskôr, zasiahla by plnou silou Zem.
„Keby zasiahla Zem, asi by sa vyrovnala tej z roku 1859, ale dnešný účinok by bol vzhľadom k naším moderným technológiám hrozivý,“ uviedla jedna z autoriek štúdie Janet Luhmannová z kalifornskej univerzity Berkeley.
Kým pred pol druha storočím búrka známa ako Carringtonská udalosť úplne vyradila z chodu telegrafný systém v celých Spojených štátoch, dnes by podľa vedcov mohla zničiť elektrickú rozvodnú sieť na celej Zemi či vážne poškodiť družice putujúce okolo našej planéty.
Ekonómovia podľa agentúry Reuters spočítali, že magnetická búrka takejto intenzity by globálnu ekonomiku pripravila zhruba o 2,6 bilióna dolárov (takmer 1,9 bilióna eur).
Slnko podľa astronómov v súčasnosti prechádza jedenásťročným cyklom silnej aktivity a k erupciám dochádza aj niekoľkokrát denne, podobná intenzita je však výnimočná.