Za hranicou slnečnej sústavy sú ďalšie planétky

Naša slnečná sústava sa zrejme nekončí tam, kde sa dosiaľ predpokladalo. Astronómovia totiž ďaleko za jej hranicou objavili už druhú trpasličiu planétu, ktorá však obieha okolo Slnka. Jej nález naznačuje, že takýchto planétok sa za Kuiperovým pásom môžu nachádzať tisíce. Vedci dokonca predpovedajú, že sa tam môže nachádzať aj objekt desaťnásobne väčší ako Zem. Zatiaľ ho ešte niekto nespozoroval, no mohol by vplývať na orbitu novonájdenej planétky, ktorá dostala označenie 2012 VP113.

27.03.2014 09:15
planéta, vesmír Foto:
Objav vzdialenej planétky
debata

Planétka a jej predpokladaní spolupútnici sa nachádzajú na vnútornej strane Oortovho mraku. Je možné, že Oortov mrak je pozostatok prapôvodnej slnečnej hmloviny, z ktorej sa pred 6 miliardami rokov mohla vytvoriť slnečná sústava. O objavení vzdialenej planétky 2012 VP113 informovali vedci z Carnegieho inštitútu vo Washingtone a Observatória Cerro Tololo v žurnále Nature.

Slnečná sústava sa dá rozdeliť na tri časti. Prvú tvoria skalnaté planéty, ako je Zem, ktoré sú najbližšie k Slnku. Do druhej časti spadajú plynné obry ako Jupiter a tretiu časť tvoria zmrznuté objekty Kuiperovho pásu, ktorý sa nachádza hneď za planétou Neptún. Do tohto pásu patrí aj niekdajšia planéta Pluto. Za Kuiperovým pásom by mal ležať okraj slnečnej sústavy, za ktorým sa podľa doterajších poznatkov nachádza už len planétka Sedna. Novoobjavená planétka VP113 však leží ešte za Sednou a je tak najvzdialenejším známym objektom slnečnej sústavy.

„Je to mimoriadne zistenie, ktoré mení naše vedomosti o slnečnej sústave,“ uviedla Linda Elkins-Tanton z Carnegieho inštitútu. Sednu sa podarilo objaviť ešte v roku 2003. Dosiaľ nebolo jasné, či ide o ojedinelý objekt, alebo je ich tam viac. To sa však ostatne myslelo aj o explanéte Pluto, no potom astronómovia objavili celý Kuiperov pás podobných zmrznutých planétok, čo nakoniec viedlo k tomu, že Pluto stratil status planéty. História sa teda môže opakovať, lebo nález VP113 naznačuje, že tzv. vnútorný Oortov mrak je plný menších a možno aj väčších vesmírnych telies. Oortov mrak je pritom zdrojom väčšiny komét, ktoré prilietavajú aj do blízkosti Zeme.

Keď sa planétka VP113 nachádza na svojej obežnej dráhe najbližšie k Slnku (perihélium), tak je od našej hviezdy vzdialená 80 astronomických jednotiek (AU). Jedna AU je vzdialenosť Zeme od Slnka. Na porovnanie, skalnaté planéty sú od Slnka vzdialené 0,39 až 4,2 AU, plynné obry 5 až 30 AU a Kuiperov pás je široký 30 až 50 AU. Vzdialenosť 50 AU sa zároveň považuje za okraj slnečnej sústavy.

„Pátranie po vzdialených objektoch vo vnútornom Oortovom mraku by malo pokračovať, pretože by sme sa mohli dozvedieť viac o tom, ako vznikla a ako sa vyvíjala slnečná sústava,“ hovorí Scott Sheppard, ktorý spolu s kolegom Chadwickom Trujillom našli stopy o existencii minimálne ďalších 900 objektov v Oortovom mraku. Niektoré môžu mať priemer väčší ako 1 000 kilometrov. Podľa Shepparda sa tam môže nachádzať viac objektov ako v Kuiperovom páse alebo v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

„Niektoré z týchto objektov môžu byť oveľa väčšie ako Mars alebo Zem, no sú také vzdialené, že so súčasnou technológiou ich nemôžeme pozorovať,“ uviedol Sheppard. V súčasnosti existujú tri teórie, ako Oortov mrak vlastne vznikol. Jedna z nich napríklad hovorí, že objekty v Oortovom mraku môžu byť extrasolárne planéty z iných hviezd. Nájdenie ďalších planétok, ako je VP113, pomôže vedcom presnejšie určiť, ktorá z nich je najpravdepodob­nejšia.

infografika, planéry, vesmír, Objav vzdialenej planétky

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #slnko #planéty