Test zariadenia, ktoré by malo byť schopné dopraviť na susednú planétu ťažké náklady a neskôr aj astronautov, trval približne 2,5 hodiny. Najskôr ho z vojenskej základne havajského ostrova Kauai vyniesol do atmosféry balón naplnený héliom. Po dosiahnutí výšky 37 kilometrov nad Tichým oceánom opäť kĺzal dole. Potom sa zapálili raketové motory, ktoré zariadenie vyniesli rýchlosťou štvornásobne prekračujúcou rýchlosť zvuku do výšky 55 kilometrov. Rýchlosť sa potom ustálila na polovicu kapacity.
V závere pokusu sa mal pri opätovnom klesaní k zemi roztvoriť obrí padák, ktorý mal zabezpečiť mäkké pristátie disku do mora. Iba táto fáza nevyšla úplne podľa predstáv expertov, pretože padák sa neroztvoril úplne a „UFO“ dopadlo na hladinu tvrdšie, ako malo. Zariadenie potom z vody vyzdvihli špeciálne tímy.
Technici NASA však nepovažujú problém s padákom za zlyhanie, ale za príležitosť na získanie nových poznatkov využiteľných pri ďalších testoch. „Je to pre nás v určitom smere cennejšia skúsenosť, ako keby išlo všetko podľa plánu,“ vyhlásil technik Dan Coatta. Výskumníci NASA predpokladajú, že ďalšie informácie im poskytne analýza čiernej skrinky, ktorú vyzdvihli spoločne s diskom a padákom. Skrinka by mala obsahovať kľúčové informácie o priebehu letu.
Pre znášanie sond a modulov na Mars sa od 70. rokov dodnes používa ten istý tradičný tvar padáka. Pokiaľ však majú pristávať na Marse ľudia s kompletným vybavením, musí byť k dispozícii väčší a oveľa silnejší modul. Padák nového modulu má priemer 33,5 metra, a je tak dvojnásobne veľký oproti tomu, ktorý predvlani na Mars zniesol tonové vozidlo Curiosity. Je taký obrovský, že sa nezmestí do veterných tunelov, ktoré NASA na testovanie podobných padákov obyčajne využíva. Ďalšie skúšobné lety s novým zariadením NASA plánuje na budúci rok.
Test nového typu komického korábu bol už šesťkrát odložený napospol pre nepriazeň počasia. Náklady na víkendový test podľa agentúry AP predstavovali 150 miliónov dolárov.