Cieľom tohto manévru bolo získať doplňujúce dôležité údaje o susednej planéte Zem. Na svojich internetových stránkach o tom informuje Európska kozmická agentúra (ESA).
Po tom, čo sa vedecká misia európskeho vesmírneho aparátu 15. mája oficiálne skončila, riadiace stredisko ESA postupne znížilo obežnú dráhu Venus Expressu len na 129 kilometrov nad povrchom Venuše. Sonda pritom od príletu v roku 2006 planétu skúmala z eliptickej obežnej dráhy vo výške 66-tisíc kilometrov nad južným pólom a 250 kilometrov nad severným pólom.
„Zostúpením hlbšie do atmosféry sme preskúmali neprebádané územie,“ povedal švédsky vedec Hakan Svedhem, ktorý sa na projekte zúčastňuje. „Merali sme účinky pôsobenia atmosféry na kozmický aparát, čo nám umožní zistiť, ako sa mení hustota atmosféry na lokálnej a globálnej úrovni.“ Venus Express podľa ESA namerala až tisícnásobné zvýšenie hustoty atmosféry pri zostupe medzi výškami 165 a 130 kilometrov nad Venušou. To znamenalo výrazné zvýšenie tlaku na európsku družicu.
Zároveň podstatne vzrástlo tepelné pôsobenie na sondu. „Počas niekoľkých stosekundových preletov atmosférou sa ukazovateľ tepelného senzora solárneho panelu zvýšil o viac ako 100 stupňov Celzia,“ uviedol jeden z vedúcich pracovníkov projektu Adam Williams. Dodal, že analýza toho, ako Venus Express na tak rýchle zahrievanie reagovala, bude užitočné pre vývoj nových systémov kozmických lodí a pre prípravu budúcich výskumných výprav.
ESA teraz opäť vyvádza sondu na vyššiu obežnú dráhu, ale osud prístroja je vzhľadom na už takmer vyčerpanú zásobu paliva spečatený. Nakoniec Venus Express nevyhnutne čaká opäť postupné klesanie do nemilosrdnej ničivej atmosféry druhej planéty našej slnečnej sústavy.