„Po desiatich rokoch, piatich mesiacoch a štyroch dňoch cestovania, piatich otočkách okolo Slnka a prekonaní 6,4 miliardy kilometrov môžeme konečne povedať, že sme tam,“ povedal riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Jean-Jacques Dordain. „Je to veľký deň, štrnásť rokov som naň čakal,“ uviedol Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý na projekte spolupracoval.
Skúmanie komét takto zblízka má značný vedecký potenciál. Ide vlastne o pohľad do histórie hlbokej až 4,6 miliardy rokov. V tom čase vznikala slnečná sústava a kometárne jadrá dodnes konzervujú jej prvotný stavebný materiál. Očakáva sa, že prieskum kometárneho jadra prinesie veľmi cenné informácie o jej vzniku. Niektoré teórie dokonca tvrdia, že kométy priniesli na našu planétu vodu a možno aj zložité organické molekuly, z ktorých mohli vzniknúť prvé živé organizmy. Preto je pristávací modul Philae, ktorý Rosetta priviezla so sebou, vybavený prístrojom na hľadanie takýchto molekúl. Philae by sa od svojej materskej sondy mal oddeliť v novembri a následne pristáť na kométe.
Foto: Reuters, ESA
Po úspešnom približovacom manévri sa Rosetta nachádza len sto kilometrov nad povrchom rotujúcej kométy a obieha okolo nej po trojuholníkovej dráhe. Vzhľadom na to, že kométa má len slabú gravitačnú silu, musí sonda stále upravovať svoju orbitu.
Už pri svojom prílete sonda zistila, že kométa 67P má netradičný tvar, akoby išlo o dvojkométu. Zatiaľ však nie je jasné, či ide o dve telesá z rozdielnych kútov slnečnej sústavy, ktoré sa zrazili, alebo je to prosto len výsledok milióny rokov dlhej erózie. Sonda počas príletu takisto zistila, že kométa do vesmíru vypúšťa asi tri decilitre vody každú sekundu. Ďalším poznatkom bolo, že teplota jej povrchu je mínus 70 stupňov Celzia. To naznačuje, že jej povrch je skôr tmavý a prachový ako jasný a ľadový.
Foto: Reuters, ESA
Rosetta teraz začne s jej skúmaním zblízka a aj manévrovaním, ktoré ju dostane na vzdialenosť len 10 kilometrov od povrchu. „Budeme skúmať jadro kométy a neskôr začneme s prípravami na pristátie. Po pristátí bude Rosetta kométu sprevádzať na jej ceste k Slnku, čím získame cenné poznatky, ako sa kométa mení a pracuje, ako sa postupne otepľuje,“ uviedol Matt Taylor, hlavný vedecký pracovník misie.
Projekt Rosetta sa začal ešte v 70. rokoch, keď sa objavili prvé návrhy na „odlovenie“ kométy. Oficiálne bol schválený roku 1993 a roku 2004 sondu do vesmíru vyniesla raketa Ariane. No až teraz sa začína skutočne zaujímavá časť tejto ambicióznej misie.