Oznámila to spoločnosť Arianespace, ktorá má lety na starosti. Údaje získané po oddelení satelitov od nosnej rakety svedčia o odchýlke medzi plánovanou obežnou dráhou a tou, kam mali byť družice vynesené. Záležitosť sa teraz skúma, uviedla firma v komuniké. Plánovaná obežná dráha mala byť vo výške 23 522 kilometrov nad zemou.
„Družice sa dostali na nižšiu dráhu, ako sa predpokladalo. Expertné tímy skúmajú dôsledky, aké by to na družice mohlo mať,“ uviedla Arianespace. Odmietla zatiaľ odhadnúť, či bude možné dráhu družíc upraviť.
Európska vesmírna agentúra (ESA) ubezpečila, že oba satelity má pod kontrolou riadiace stredisko v nemeckom Darmstadte. Podľa agentúry ITAR-TASS uviedla, že na ďalšie správy o stave družíc je nutné počkať do analýzy, aký vplyv môže mať odchýlka obežnej dráhy.
Ruská raketa Sojuz ST-B, ktorá v piatok úspešne odštartovala z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane, mala vyniesť na obežnú dráhu ďalšie dva satelity európskeho navigačného systému. Tie sa mali pripojiť k štyrom existujúcim družiciam Galileo. Dvojica nových satelitov bola pomenovaná Doresa a Milena po deťoch z Nemecka a Estónska, ktoré vyhrali národnú časť detskej súťaže Európskej komisie o najkrajšie obrázky systému Galileo. Od októbra 2012 je na obežnej dráhe satelit David, ktorý je pomenovaný po českom výhercovi.
Celý navigačný systém má mať spolu 30 satelitov, po dokončení bude na troch obežných dráhach po deväť družíc. Ďalšie tri satelity, obiehajúce okolo Zeme, budú plniť funkciu rezervy pre prípad poruchy niektorého z 27 aparátov. Prvú dvojicu družíc systému Galileo vyniesol Sojuz v roku 2011, druhú potom o rok neskôr.
Terajší pár predstavuje prvé exempláre úplne funkčných sériových družíc systému, ktorý sa má stať európskou obdobou amerického systému GPS alebo ruského Glonass. Podľa plánu má byť budúci rok vo vesmíre 18 satelitov. Plný počet má systém dosiahnuť v roku 2018.
Rusko sa obáva, aby sa EÚ nezriekla ruských rakiet
Rusko môže prísť o Európu ako zákazníka, ktorý využíva ruské rakety na vynesenie svojich družíc na obežnú dráhu. „Poslednou kvapkou“ sa stal čerstvý neúspech s dvojicou družíc európskeho navigačného systému Galileo.
Družice vyniesla v piatok do vesmíru ruská raketa Sojuz, štartujúca z kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane. Satelity sa však nedostali na správnu obežnú dráhu. "Ukázalo sa, že najvyšší stupeň rakety Fregat neodviedol svoju prácu až do konca. Družice sa nedostali na predpokladanú dráhu s výškou viac ako 23-tisíc kilometrov. Ruská strana priznala, že chybu urobila ich raketa. Na korekciu dráhy nie je podľa informovaných zdrojov na palube družíc dosť paliva. Európska vesmírna agentúra (ESA) zatiaľ hovorí len o zistenej odchýlke.
Podľa zdroja agentúry Interfax z raketového priemyslu to môže družice odpísať, pretože na terajšej dráhe ich nebude možné použiť. Dôsledkom toho by mohlo byť, že sa Európa zriekne ruských rakiet Sojuz. Družice systému Galileo by mohli vynášať európskej rakety Ariane-5, aj keď by to bolo podstatne drahšie. Vyšetrovanie príčin zlyhania ruskej rakety sa má podľa serveru začať dnes. Ďalšie štarty pravdepodobne budú medzitým pozastavené. Systém Galileo má centrálu v Prahe. EÚ dosiaľ na projekt vynaložila 6 miliárd eur a ďalších 7 miliárd má projekt ešte stáť.