Vedci uviedli, že misia sa skončila úspechom a potvrdila účinnosť biosenzorov, ktoré vyvinuli na Mendelovej univerzite v Brne. Tieto biosenzory počas ôsmich minútových intervalov snímali vplyv kozmického žiarenia na DNA, teda základný stavebný kameň všetkých živých organizmov.
Sonda niesla na svojom obale do stratosféry aj balíčky obsahujúce živé kultúry baktérií. „Baktérie sú schopné prežiť aj vo veľmi extrémnych podmienkach. Do experimentu sme vybrali kolónie baktérií, ktoré sa vyskytujú na ľudskom tele alebo s ktorými sa bežne stretávame. Pri lete do stratosféry dosahovala teplota mínus 63 stupňov Celzia, tlak 14 hPa, ktorý sa blížil vákuu. V najbližších týždňoch budeme skúmať, do akej miery prežili alebo ako boli poškodené,“ hovorí profesor René Kizek, vedúci vedeckého tímu z Mendelovej univerzity v Brne, ktorý experiment realizoval.
Pri nedeľňajšom lete sa tiež prvýkrát prenášali výsledky experimentov zo stratosférickej sondy online. Vedci tak v technologickom zázemí, ktoré si do hangáru letiska v Spišskej Novej Vsi preniesli z brnianskeho laboratória, sledovali presnú trajektóriu letu, aktuálnu nadmorskú výšku aj prvé výsledky stratosférických testov. Podľa Kizeka let splnil očakávania: vyvinuté biosenzory boli schopné vykonávať merania aj v takom extrémnom prostredí, ako je hranica atmosféry Zeme a vesmíru.
Príprava projektu, testovanie použiteľných materiálov i technológií vedcom z laboratória metalomiky a nanotechnológií Mendelovej univerzity zabrali vyše deväť mesiacov. „Biosenzory chceme ďalej testovať počas ďalších letov. Ak testy potvrdia získané výsledky, chceme túto technológiu ponúknuť na ďalšie využitie nielen pri výskume vesmíru, ale aj na Zemi. Biosenzory by mohli mať značný prínos napríklad pri zisťovaní vplyvu žiarenia v kozmickom výskume na posádky lietadiel, v rádiologických oddeleniach, v atómových elektrárňach a inde,“ uviedol Kizek.
Let stratosférickej sondy vážiacej 4,2 kilogramu trval 2:50 hodiny. Sonda dosiahla výšku takmer 35 km a dopadla pri obci Giraltovce, ktorá je od miesta štartu vzdialená vzdušnou čiarou asi 100 kilometrov. Sondu vyniesol do stratosféry balón vyrobený zo špeciálneho latexu a napustený héliom. „Ten musí vydržať náročné podmienky stratosféry. Pri štarte má priemer dva metre, v stratosfére sa však jeho priemer zväčší až na dvanásť metrov,“ poznamenal Libor Lenz, riaditeľ Hvezdárne Valašské Meziříčí, ktorá sa na projekte podieľala.
Technickú časť letu zaisťovala SOSA – Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity, ktorá v rámci stratosférických letov testuje unikátnu technológiu Julo-X, ktorú chce použiť pri prvom lete slovenskej družice do vesmíru, plánovanom na rok 2016. Vývoj tohto zariadenia trval dva a pol roka. Pri stratosférických letoch Julo-X zaisťuje kompletné riadenie a komunikáciu sondy s riadiacim strediskom. Pre SOSA išlo o 14. let, z toho šiesty v rámci projektu česko-slovenskej cezhraničnej spolupráce nazvanej Spoločne do stratosféry.