Na kométe sa vezie vyslanec zo Zeme

Európska sonda Rosetta a jej menšia sestra Philae to zvládli a ako prvé stroje vyrobené ľuďmi ulovili kométu! Philae úspešne pristála na povrchu vlasatice 67P/Čurjumov-Gerasimenko a povezie sa na nej na ceste k Slnku. Vedci však momentálne musia vyriešiť problém. Pri pristávaní sa modulu nevystrelili do povrchu kométy harpúnky a hrozí tak jeho odsunutie do priestoru.

12.11.2014 09:22 , aktualizované: 22:24
sonda, Rosetta, Philae, kométa, vesmír Foto: ,
Sonda Rosetta, respektíve jej "dcérsky" modul Philae, má na kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko
debata (11)

Philae bude sprevádzať aj Rosetta. Tá zabezpečuje komunikáciu so Zemou a popritom prispieva k výskumu vesmírnych telies, ktoré mohli zasiať na Zemi život. Na misii Rosetty pracovali aj slovenskí vedci.

„Aj keby sa pristátie nepodarilo, misia dosiahla významný úspech vo vesmírnom výskume. Záverečné číslo pristátia sa dá prirovnať k preskočeniu z jednej letiacej strely na druhú,“ uviedla Sadie Jonesová zo Southamptonskej univerzity, ktorá na misii spolupracovala.

Pristátie bol najriskantnejší manéver celého letu, pretože kométa letí vesmírom rýchlosťou 53-tisíc kilometrov za hodinu, má veľmi nepravidelný tvar a k tomu ešte rotuje. Zároveň má 100-tisíckrát slabšie gravitačné pole ako Zem. Preto na Zemi 100 kilogramov ťažký modul Philae na kométe váži len jeden gram a o to ťažšie bolo pre ňu sa pomocou harpún a vrtákov na jej povrchu zachytiť. Samotná kométa pritom nie je žiadna ľahká váha. Pohodená na Zemi by mala hmotnosť toľko, čo 10 miliónov lietadlových lodí.

Po úspešnom pristátí však môže sonda Rosetta aj modul Philae naplno začať s výskumom a čakajú sa od nich zaujímavé výsledky. Kométy sú totiž akési časové schránky spred päť miliárd rokov, keď vznikala naša slnečná sústava. Mohli by preto dať odpoveď na to, či ony doniesli na Zem vodu a zložité organické molekuly ako glycín, z ktorých sa neskôr vyvinul život.

Plavba vesmírom

Projekt Rosetta je starý už 30 rokov. Od roku 1984 až po 2004 však trvalo naplánovanie samotnej misie a skonštruovanie sondy. Ďalších 10 rokov trvalo, kým sonda prekonala 511 miliónov kilometrov a zavesila sa na orbitu kométy. Veľké finále pristátia prišlo až v stredu 12. novembra a prihliadal sa mu prakticky celý svet. Poslednú polhodinu sa nervozita v riadiacom stredisku Európskej vesmírnej agentúry v Darmstadte dala krájať. Nakoniec však celá sála vybuchla v explózii radosti. Ako sa ukázalo predčasnej. Trvalo ďalších niekoľko minút, kým sa potvrdilo, že Philae sa na kométe skutočne zachytila. Po 4 minútach však šéf misie Andrea Accomazzo zvolal: „Sedíme na skale!“

Výprava na kométu trvala desať rokov a pre Rosettu aj Philae je to jednosmerná cesta. Počas nej vykonali niekoľko preletov popri planétach, aby získala dostatočnú rýchlosť. V roku 2010 preletela Rosetta okolo planétky Lutetia a jej snímky poslala na Zem. Neskôr sa dostala príliš ďaleko od Slnka a nemala tak dosť energie a bola uložená do hibernácie. Prebudili ju začiatkom tohto roka a vtedy začala najzaujímavejšia časť jej cesty.

Obrázok nasnímaný kamerou na európskej sonde... Foto: SITA/AP
kométa 67P / Čurjumov-Gerasimenko Obrázok nasnímaný kamerou na európskej sonde Rosetta ukazuje plató na kométe 67P / Čurjumov-Gerasimenko. Snímka bola urobená vo vzdialenosti 9,8 km od stredu kométy.

Prvým kritickým okamžikom bolo zavesenie sa na samotnú kométu, ktorá je pomenovaná po sovietskych astronómoch Klimovi Čurjumovovi a Svetlane Gerasimenkovej. Manéver vyšiel podľa plánu, Rosetta začala okolo nej obiehať po trojuholníkovej obežnej dráhe a zasielať na Zem prvé detailné snímky. Ukázalo sa, že teleso má zvláštny tvar, akoby išlo o dvojkométu.

Zatiaľ však nie je jasné, či ide o dve telesá z rozdielnych kútov slnečnej sústavy, ktoré sa zrazili, alebo je to proste len výsledok milióny rokov dlhej erózie. Sonda počas príletu takisto zistila, že kométa do vesmíru vypúšťa asi 3 decilitre vody každú sekundu. Ďalším poznatkom bolo, že teplota jej povrchu je mínus 70 stupňov Celzia. Je teda trochu teplejšia, ako sa pôvodne očakávalo.

Náraz do steny

Najkritickejšie okamihy však prišli až v stredu. Najprv sa malá Philae musela úspešne oddeliť od materskej sondy Rosetta. Práve na tomto manévri pracoval aj Ján Baláž z Fakulty experimentálnej fyziky SAV v Košiciach: „Systém ESS bol realizovaný z najkvalitnejších komponentov za prísnych technologických podmienok a je dvojito zálohovaný. ESS zabezpečuje komunikáciu a aj vzájomné oddelenie sond. Rýchlosť vymrštenia sondy Philae sa dá naprogramovať v rôznom rozsahu, no v záujme mäkkého pristátia to budú skôr tie menšie rýchlosti,“ povedal o predpokladanom približovaní Philae ku kométe. Nakoniec sa Philae ku kométe blížila „krokom“ – asi 3,2 kilometra za hodinu.

Náraz na kométu bol preto zhruba taký tvrdý, ako keď človek pri chôdzi narazí do steny. Následne sa 6 hodín čakalo na samotné pristátie, ktoré si sonda riadila sama. Nebolo ju možné ovládať zo Zeme, pretože je tak ďaleko, že signál k nej vesmírom putuje vyše 28 minút. „Bolo to najťažšie pristátie v histórii výskumu vesmíru. Bolo to, akoby ste chceli pristáť s balónom v strede mesta, fúkal silný vietor a mali ste zaviazané oči,“ uviedol pre denník Guardian Matthew Genge z Imperial College v Londýne.

„Dnešné pristátie bolo veľkolepé. Teraz chceme zistiť, či kométy vyfarbili našu kométu na modrú – teda, že priniesli vodu na vznik oceánov,“ dodal jeho kolega Stuart Clarke.

Nevábna vôňa

Napriek tomu, že kométa je stále 400 miliónov kilometrov od Slnka, a tak jej chvost je pomerne krátky a riedky, vedci už majú analýzy jej čuchovej stopy. V skratke by sa dalo povedať, že keby mohol človek ku kométe pričuchnúť, tak by to rýchlo oľutoval.

Väčšinu výparov z kométy tvorí oxid uhičitý a oxid uhoľnatý, ktoré vo svete parfumov veľa vody nenamútia, no podarilo sa identifikovať už aj viaceré ďalšie chemikálie. Prácu s identifikáciou výparov odviedli dva hmotnostné spektrometre prístroju ROSINA, ktorého výsledky analyzovali vedci z Univerzity v Bonne.

Kathrin Altweggová závan z kométy opísala takto: „Parfum 67P/Čurjumov-Gerasimenko je celkom silný. Cítiť v ňom skazené vajcia (sírovodík), prasací chliev (amoniak) a štipľavý, dusivý odór formaldehydu. Toto je zmiešané s jemnejšou, horkejšou vôňou po mandliach (kyanovodík). K tomu treba pridať trochu alkoholu (metanol) a spojiť ho s octovými výparmi oxidu siričitého. Potom už len stačí prikvapnúť sladký, aromatický sulfid uhličitý a máte parfum značky "Kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko“.

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Sonda #Kométa #Rosetta #Philae