Dve sondy otestujú pohon slnečným vetrom

Nezisková organizácia financovaná z dobrovoľných príspevkov vyšle do vesmíru dve malé sondy, ktoré otestujú technológiu slnečných plachiet. Zachytávanie slnečného vetra by podľa autorov projektu mohol byť lacnou alternatívou pre budúce medziplanetárne lety.

27.01.2015 10:00
sonda, slnečný vietor, LightSail, vesmír, Zem,... Foto:
Sonda LightSail po rozvinutí extrémne tenkej, lesklej plachty.
debata (2)

„Sme presvedčení, že sa to môže stať súčasťou budúcich vesmírnych misií,“ povedal William Sanford Nye, generálny riaditeľ organizácie The Planetary Society. Skúšobné sondy sa do vesmíru dostanú v máji tohto roka na palube rakety Ariane 5.

Technológia je postavená na tom, že keď sa častice svetla, teda fotóny, odrazia od lesklej plachty, odovzdajú sonde drobný kúsok hybnosti. Pri dostatočnej veľkosti plachty sa tieto drobné kúsky hybnosti spočítajú a môžu sondu urýchliť na cestu vesmírom. Táto technológia nie je nová, len sa dosiaľ nevyužívala. O podobnom princípe cestovania vesmírom napríklad písal už Jules Verne v románe Cesta na Mesiac.

Skúšobné sondy postavené na princípe CubeSat budú veľké len asi ako peceň chleba, no je v nich naskladaná lesklá plachta, ktorá po rozvinutí bude mať 32 štvorcových metrov. Pri týchto testoch sa nepočíta s tým, že sondy niekam poletia, len sa otestuje systém rozvinutia plachty a prístrojov na palube. Sondy budú totiž vypustené príliš nízko a slnečný vietor nebude stačiť na vymanenie sa z gravitačnej sily Zeme. Ak však všetko pôjde podľa plánov, prvý let „naostro“ by sa mohol uskutočniť už v budúcom roku.

Nye prízvukuje, že projekt LightSail nie je vládny program ani projekt americkej vesmírnej agentúry NASA. Obe sondy približne za štyri milióny dolárov vedci vyvinuli vďaka finančným darom od súkromných osôb. Využitie solárnych plachiet pritom ešte v 70. rokoch zvažovala aj NASA. Takáto sonda sa mala stretnúť z Halleyho kométou v roku 1986, no projekt sa nikdy neuskutočnil.

K technológii riadeného vesmírneho letu pomocou slnečného vetra sa pred desiatimi rokmi vrátila až organizácia Planetary Society. Sondu Cosmos 1 s týmto pohonom mala v júni 2005 dostať do kozmu raketa vystrelená z ruskej jadrovej ponorky. Bohužiaľ, raketa zlyhala. Namiesto prác na ďalšej sonde Cosmos 1 sa autori projektu rozhodli zamerať na lacnejší projekt LightSail a využitie nosnej rakety Európskej vesmírnej agentúry (ESA). „Je to prístupnejšie, jednoduchšie riešenie,“ povedal Nye pre New York Times.

Medzitým sa k technológii slnečných plachiet vrátila aj NASA. V roku 2011 vyskúšala sondu NanoSail-D, ktorá by sa dala využiť na sťahovanie nepotrebných družíc z obežnej dráhy. Namiesto toho, aby na orbite pribúdalo tzv. vesmírneho smetia, družice by NanoSail stiahli do atmosféry, kde by zhoreli. ďalšie takéto sondy chce NASA vyniesť do kozmu približne v roku 2018. Jedna z nich sa má volať Lunar Flashlight (Mesačná baterka), ktorá lesklú plachtu využije aj ako zrkadlo a presmeruje svetlo do tmavých mesačných kráterov, čo umožní hľadať v nich zásoby ľadu. Ďalšia sonda NEO Scout by mala poletieť na asteroid.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #kozmické rakety #slnečný vietor