Počas dvojročnej odstávky dostal urýchľovač rôzne vylepšenia a je pripravený zrážať častice s ešte väčšou energiou ako predtým. To mu umožní pátrať po supersymetrických časticiach, ktoré majú byť kľúčom k pochopeniu podstaty neviditeľnej tmavej hmoty. „Dúfame, že sme na prahu objavov nového sveta. Na začiatku minulého storočia sme objavili antihmotu a teraz možno nájdeme supersymetrickú hmotu,“ uviedla Beate Heinermannová, hovorkyňa pre projekt detektoru Atlas.
Supersymetria je doplnok tzv. štandardného modelu, hovorí sa je aj „Susy“. Podľa tejto teórie majú častice svojich hmotnejších partnerov. Napríklad častica svetla, teda fotón, by mohla mať partnera „fotíno.“ Kvark, základný stavebný kameň protónov a neutrónov, by mohol mať za partnera skvark. Tieto superčastice sa dosiaľ nepodarilo nájsť, ale vedci predpokladajú, že vylepšený urýchľovač pracujúci s vyššími energiami ich nájde.
Oproti prvej fáze prevádzky je teraz urýchľovač až dvojnásobne výkonnejší a mohol by nájsť aj superčasticu gluíno. Gluíno je superpartner pre gluón, ktorý spája kvarky vnútri protónov a neutrónov. Detektory na urýchľovači LHC ho zrejme nezachytia priamo, ale sprostredkovane cez jeho rozpad. Pri tomto rozpade by mohlo byť možné nájsť aj najľahšiu a najstabilnejšiu superčasticu, ktorou má byť neutralíno. Práve tá by mala tvoriť podstatu tmavej hmoty, ktorá síce tvorí väčšinu vesmíru, ale nedá sa pozorovať priamo pomocou teleskopov.