Sonda počas svojej cesty prekonala zhruba päť miliárd kilometrov a pred návštevou Ceresu viac ako rok krúžila okolo planétky Vesta. Dawn zakotvila na orbite Ceresu ešte v piatok popoludní nášho času, ale NASA úspešnosť manévru potvrdila až po tom, čo vyhodnotila letové dáta odoslané zo sondy na Zem.
Dawn sa na svoju bezprecedentnú misiu, počas ktorej postupne vykonala dve priblíženia k vesmírnym telesám, vydala v roku 2007. Do kozmu sondu v hodnote 466 miliónov dolárov vyniesla raketa Delta 2.
Úlohou aparátu je poskytnúť vedcom cenné informácie o dvoch najväčších objektoch hlavného pásu asteroidov našej slnečnej sústavy, a tým aj o formovaní celej slnečnej sústavy. Prvú časť programu sonda splnila, keď od júla 2011 do septembra 2012 krúžila okolo Vesty. Tú vedci označujú ako protoplanétu, prípadne ako planetárne embryo. Zvyčajne sa uvádza, že počas formovania našej slnečnej sústavy vzniklo niekoľko stoviek protoplanét.
Po viac ako dvojročnom lete od Vesty začína teraz Dawn druhú fázu projektu. Samotný výskum na obežnej dráhe okolo trpasličej planéty Ceres, ktorá má v priemere 950 kilometrov, by mal prístroj začať v apríli. Sonda začiatkom februára urobila zo vzdialenosti 83-tisíc kilometrov zábery Ceresu s množstvom kráterov a tiež s niekoľkými žiarivo bielymi miestami, ktoré vedcov zaskočili. Zatiaľ nie je jasné, čo na asteroide odráža toľko slnečného svetla. Predpokladá sa, že sú to plochy ľadu.
Dawn sa doterajšími úspechmi zapísala do histórie vesmírnych letov. Ako vôbec prvá sonda vstúpila na obežnú dráhu trpasličej planéty a tiež ako prvá počas svojej cesty zakotvila na obežných dráhach dvoch odlišných vesmírnych telies.
Dlhoročnú misiu v kozme umožnil inovatívny iónový pohon, ktorého účinnosť je asi desaťkrát vyššia ako pri tradičných chemických motoroch. Jeho nevýhodou je nízke zrýchlenie. Pre zaujímavosť, zrýchlenie z nuly na sto kilometrov za hodinu trvá sonde Dawn štyri dni. Dawn však nie je prvou medziplanetárnou sondou, ktorá na svoj let využíva lúč iónov. NASA pohon na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia nasadila už na sonde Deep Space 1, ktorá výhody novej technológie otestovala. Iónový motor použilo aj Japonsko na svojej sonde Hayabusa.
Sonda NASA na trpasličej planéte
Trpasličia planéta Ceres je najväčším vesmírnym telesom v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Sonde Dawn americkej vesmírnej agentúry NASA sa podarilo dostať na jej orbitu. Cieľom misie je získať informácie o tom, ako vznikali planéty.