Mihaly Horányi z University of Colorado Boulder a jeho kolegovia odhalili tento oblak pomocou analýzy údajov zo sondy Lunar Atmosphere and Dust Environment Explorer (LADEE), ktorá obiehala okolo Mesiaca od septembra 2013 do apríla 2014. Odborníci pôvodne chceli nájsť záhadný svietiaci oblak, ktorý v 70.rokoch minulého storočia pozorovali astronauti počas misií Apollo 15 a Apollo 17.
Ten, ktorý objavili, však nezodpovedá pozorovaniam zo 70.rokov. Žiara, ktorú astronauti pozorovali, mohla vzniknúť rozptylom svetla iba za veľmi špecifických podmienok. Muselo by ísť o oblak s vysokou hustotou veľmi malých čiastočiek s polomerom do 0,1 mikrometra nachádzajúcich sa vo výške od 15 do 100 kilometrov nad povrchom Mesiaca. Oblak, ktorý objavili, sa však nachádza vo výške menej než dva kilometre a jeho častice majú veľkosť 0,5 mikrometra.
„Oblak, ktorý by vysvetľoval pozorovania misií Apollo, sa nad Mesiacom nevyskytuje stále. Ten, ktorý sme objavili, je pravdepodobne dôsledkom kolízií čiastočiek z medziplanetárnych telies s mesačným povrchom a následného uvoľnenia materiálu. Taktiež sme zistili, že pri preletoch meteoroidov sa hustota tohto oblaku zvyšuje,“ uviedol Horányi.
Podobné uvoľnenie prachu z povrchu doteraz vedci pozorovali iba na ľadových mesiacoch Jupitera a Saturna, no pri skalnatých telesách si existenciou takýchto oblakov neboli istí. „Hoci aj Mesiac je stále bombardovaný čiastočkami, mysleli sme si, že všetky sa zavŕtajú do povrchu a tam aj zostanú. Nie je to však pravda. Aj na Mesiaci sa po týchto kolíziách vytvárajú prachové oblaky,“ dodal Horányi, ktorý spolu s kolegami informoval o tomto objave v časopise Nature.