Rosetta odštartovala zo Zeme v roku 2004 a na kométu dorazila o desať rokov neskôr. Odvtedy sleduje jadro vlasatice aj prostredie okolo nej a nasleduje ju na ceste bližšie k Slnku. Po prílete na kométu Rosetta uvoľnila 12. novembra pristávací modul Philae. Ten sa však po 57 hodinách odmlčal, lebo zapadol do priekopy, kde nesvietilo Slnko, a tak nemohol dobiť batérie. Nedávno sa však opäť ozval, na Rosettu poslal údaje a tá ich poslala na Zem.
Komisia pre vedecký program Európskej vesmírnej agentúry (ESA) včera rozhodla, že misia bude predĺžená o deväť mesiacov. V tom čase sa už kométa bude opäť vzďaľovať od Slnka, až napokon nebude mať sonda dostatok energie na pokračovanie v projekte.
„Pre vedu je to fantastická správa,“ uviedol Matt Taylor, vedec z projektu Rosetta. „Vďaka tomu budeme môcť sledovať pokles aktivity kométy a získame aj priestor na tesné prelety nad jej povrch, čo nám umožní získať viac unikátnych údajov. Porovnaním dát počas priblíženia a počas vzďaľovania od Slnka získame lepšiu predstavu o životnom cykle komét,“ dodal výskumník. Orbita kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko okolo Slnka je 6,5 roka a najbližšie sa k našej hviezde dostane 13. augusta. Ako sa kométa k Slnku približuje, zvyšuje sa aj jej aktivita a predlžuje chvost. Práve pre blízkosť k Slnku je kométa v súčasnosti zo Zeme takmer nepozorovateľná, no Rosetta posiela o tomto vesmírnom telese stále nové informácie a snímky.
Vďaka približovaniu sa k Slnku bude môcť Rosetta urobiť aj finálnu vizuálnu identifikáciu Philae na povrchu kométy. Zatiaľ urobila snímky modulu len z výšky 20 kilometrov, čo na definitívnu identifikáciu nestačí. Philae je totiž veľká zhruba ako práčka. Rosetta má však naplánovaný prelet len desať kilometrov nad povrchom kométy. To sa bude dať využiť aj na zozbieranie vzoriek prachu, ktoré odlietavajú z jadra kométy.
Vedci sa zhodli, že Rosettu už neuvedú do hibernácie, ako to bolo v roku 2011, keď ju pre úsporu energie uspali na 31 mesiacov. Na konci budúceho roka však už Rosetta nebude mať dosť paliva, a tak by vedci chceli ukončiť jej misiu pádom na povrch kométy. „Ešte si musíme overiť, či tento scenár je uskutočniteľný,“ povedal Patrick Martin, manažér misie Rosetta. Sonda by klesala na kométu po špirálovitej dráhe zhruba tri mesiace. Vedci však neočakávajú, že by po dopade bola schopná ešte posielať dáta na Zem a jej misia bude ukončená. Vedcom však ostane množstvo dát, ktoré budú analyzovať ešte niekoľko rokov. Pokúsia sa napríklad určiť, či kométy mohli na Zem doniesť dostatok vody pre neskorší vznik života.