Úlohou misie bude študovať geologické podmienky na odvrátenej pologuli Mesiaca, ktorá je oveľa hornatejšia a obsahuje oveľa menej mesačných morí, uviedli experti z Čínskej akadémie vied. Prvé snímky väčšiny odvrátenej strany Mesiaca zaobstarala v roku 1959 sovietska sonda Luna 3.
V decembri 2013 na Mesiaci pristál čínsky modul Čchang-e 3, ktorý bol pomenovaný podľa mýtickej čínskej bohyne Mesiaca, s lunárnym robotickým vozidlom Nefritový králik. Čína sa tak stala po USA a Rusku treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj aparát.
„Sonda Čchang-e 4 bude s robotickým vozidlom vyslaná na pristátie a prieskum odvrátenej strany Mesiaca v roku 2018,“ citovala agentúra Nová Čína vyhlásenie vedúceho čínskeho prieskumu Mesiaca Liou Ťi-čunga. Nová sonda Čchang-e 4 je vraj obdobou sondy Čchang-e 3, ale unesie ťažší náklad.
V roku 2003 dokázala Čína vlastnými silami dostať na obežnú dráhu okolo Zeme človeka a do roku 2020 Peking plánuje umiestniť na obežnú dráhu okolo Zeme vlastnú obdobu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Ambície Pekingu zahŕňajú aj pristátie prvého čínskeho kozmonauta na Mesiaci.