Až do nehody Columbie v roku 2003 išlo o najhoršie nešťastie, ktoré americký program pilotovaných letov postihlo. Od tragédie Challengeru, ktorú spôsobila porucha na jednom z pomocných motorov, uplynie dnes 30 rokov.
Let STS 51-L mal štartovať už 22. januára, ale bol niekoľkokrát odložený. Ani osudného dňa to nevyzeralo nádejne, nočné mrazy, ktoré pokryli časť odpaľovacej rampy na Myse Canaveral cencúľmi, predstavovali nebezpečenstvo. Napriek tomu nakoniec posádka – veliteľ Francis Scobee, pilot Michael Smith, palubní špecialisti Judith Resniková, Ronald McNair a Allison Onizuka, expert Gregory Jarvis a učiteľka Christa McAuliffeová – do stroja nasadli.
O 11.38 miestneho času sa vesmírny kolos konečne odlepil od zeme. Niekoľko obláčikov sivého dymu, ktoré sa objavili pri pravom pomocnom motore na tuhé palivo, zaniklo vo víre plameňov šľahajúcich z dýz štartujúceho stroja. Manéver prebehol ako obyčajne a všetko sa zdalo v poriadku. Po 73 sekundách letu však mohutná explózia raketoplán roztrhala na kusy. Kabína s posádkou dopadla z výšky asi 14 kilometrov do mora. Ihneď po tragédii sa začalo rozsiahle vyšetrovanie.
Ako možné príčiny odborníci postupne vylúčili sabotáž, poruchu na odpaľovacom zariadení, hlavnej palivovej nádrži aj raketopláne samotnom. V centre záujmu sa ocitla dvojica pomocných rakiet, takzvaných boosterov, ktoré stroju pomáhajú v počiatočnej fáze letu. Za príčinu nešťastia bola označená netesnosť spoja dvoch segmentov pravého boosteru. Analýza trosiek a filmových záberov ukázala, že z boku pomocnej rakety vyšľahol plameň, ktorý poškodil hlavnú nádrž a spôsobil explóziu.
Otázkou však zostáva, prečo zodpovední pracovníci americkej NASA jubilejný, desiaty let Challengeru vôbec povolili. O strate pružnosti tesniacich krúžkov v dôsledku nízkych teplôt sa vedelo a ich výrobca na túto skutočnosť upozorňoval.
Zo siedmich obetí tragédie na seba osobitnú pozornosť pútala McAuliffeová. Aby NASA priblížila svoj vesmírny program verejnosti, rozhodla sa ponúknuť cestu do kozmu aj jednému z pedagógov. Do konkurzu sa prihlásilo vyše 11-tisíc záujemcov, z ktorých bola v lete 1984 vybraná práve stredoškolská učiteľka McAuliffeová. Prítomnosť „civilistov“ na palube raketoplánu sa stala senzáciou. Jeho skaza potom pre verejnosť predstavovala o to väčší šok.