Babylonská civilizácia existovala na území približne dnešného Iraku. O tom, že Babylončania boli zdatnými astronómami, svedčia zápisy zaznamenané na hlinených doskách klinovým písmom.
„Popisovali to, čo pozorovali na oblohe, a robili to po veľmi dlhú dobu, po stáročia,“ povedal autor štúdie profesor Mathieu Ossendrijver, ktorý pôsobí na Humboldtovej univerzite. Nový výskum ukázal, že obyvatelia Babylonu boli tiež dobrými matematikmi. Vedecký svet doteraz považoval za začiatok geometrie stredovek, keď ju používali učenci v Oxforde a Paríži. Pomocou kriviek znázorňovali pozíciu a rýchlosť pohybujúcich sa objektov. Z nových výskumov však vyplýva, že Babylončania túto techniku rozvíjali už 350 rokov pred naším letopočtom.
Ossendrijver podrobne preskúmal päť hlinených dosiek, ktoré boli objavené v 19. storočí a sú uchovávané v Britskom múzeu. Pochádzajú z obdobia medzi rokmi 350 až 50 pred naším letopočtom. Jeden text hovorí o uplatňovaní štvorstranných tvarov označovaných ako trapezoid na výpočet doby, keď sa na oblohe objaví Jupiter. „Nič podobné nikto nečakal. Domnievali sme sa, že toto pochopenie vzťahu rýchlosti, času a vzdialenosti sa objavilo niekedy okolo roku 1¤350 nášho letopočtu,“ povedal Ossendrijver, ktorý sa zaoberá dejinami starovekej vedy. „Mimoriadne je na tom to, že žiadny podobný graf nie je známy z antickej doby. Gréci používali priamočiarejšiu formu geometrie, ktorá sa zaoberala priestorovým vzťahom medzi Zemou a planétami, nie konceptom času a rýchlosti,“ dodal Ossendrijver.
Centrom Babylonskej ríše bol Babylon, nachádzajúci sa južne od dnešného Bagdadu. Jupiter sa stotožňuje s bohom Mardukom, ktorý bol patrónom mesta. Ossendrijver povedal, že starí Babylončania určovali pozície planét, aby boli schopní robiť na žiadosť klientov horoskopy.
„Verili, že všetko na Zemi – počnúc výškou hladiny riek až po ceny na trhu alebo počasie – je spojené s pohybom planét. Boli toho názoru, že ak dokážu predvídať pohyb planét, budú schopní predpovedať aj udalosti na Zemi,“ povedal historik.