Na Mars letí nová európsko-ruská sonda. Bude hľadať život

Sedemmesačnú cestu na Mars začala nová sonda ExoMars TGO, ktorá bude skúmať, či metán prítomný v atmosfére červenej planéty má geologický pôvod, alebo ho produkujú mikroorganizmy.

misia ExoMars, satelit TGO, Schiaparelli
Trojica členov misie ExoMars. Včera k Marsu odletel satelit TGO s pristávacím modulom Schiaparelli. O dva alebo štyri roky by malo pribudnúť aj robotické vozidlo.
Autor:

Ak všetko pôjde podľa plánu, k sonde ExoMars sa o dva roky pripojí európsko-ruské vozidlo. To by malo hľadať mikroorganizmy pod povrchom Marsu. To by sa k planéte malo dostať v roku 2018 alebo 2020, keď sa opäť otvorí letové okno pre cesty na Mars.

Sondu ExoMars TGO do vesmíru vyniesla z Bajkonuru ruská raketa Proton M a postupne by mala dosiahnuť rýchlosť až 33-tisíc kilometrov za hodinu. Teda, ak všetko pôjde, ako má. Rusko totiž nemá práve brilantné výsledky so svojimi marťanskými misiami. Väčšina z 19 pokusov dostať tam sondu sa skončila neúspechom.

ExoMars by mal po prílete na Mars uvoľniť malý pristávací modul Schiaparelli. Ten je vybavený niekoľkými vedeckými prístrojmi, ale inžinierov najviac zaujíma, ako zvládne prelet atmosférou a pristátie na povrchu. Schiaparelli je vlastne testom technológií, ktoré budú použité pri budúcom pristátí vozidla. To už vyvíjajú v Rusku a vo Veľkej Británii. Predpokladá sa, že Schiaparelli na povrchu planéty bude pracovať maximálne tri dni, kým nevyčerpá zásobu energie.

„Projekt ExoMars patrí pre Európsku vesmírnu agentúru k najväčším výzvam. Štatisticky sú misie na Mars úspešné len z 50 percent. My preto chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme patrili k tej úspešnej polovici,“ povedal Českému rozhlasu riaditeľ Európskeho strediska kozmických operácií Rolf Densing.

Pripomenul, že na Mars je možné lietať iba každé dva roky, čo súvisí s konšteláciou tejto planéty a planéty Zem. Štartovacie okno je navyše iba niekoľkodňové – keby sa nebol pondelňajší štart vydaril, muselo by sa čakať ďalšie dva roky.

Po pristátí modulu Schiaparelli má sonda TGO krúžiť na obežnej dráhe, kde má fungovať približne do roku 2022. Historická misia ExoMars je prvá, ktorá je priamo zameraná na hľadanie stôp života na Marse. Skoršie misie skúmali prítomnosť vody a metánu. Európska vesmírna agentúra (ESA) do projektu investovala 1,3 miliardy eur, ďalšiu miliardu vynaložil Roskosmos.

Štart ruskej rakety Proton M.
Štart ruskej rakety Proton M.
Autor: SITA/AP, Dmitri Lovetsky

V prvej etape bude TGO z obežnej dráhy v atmosfére pátrať po stopách metánu, ktorý môže byť signálom existencie života. Bude tiež zisťovať prípadnú prítomnosť vodíka v povrchu planéty a bude sledovať radiačnú situáciu na obežnej dráhe. Na palube TGO je taktiež umiestnená európska kamera Cassis (Colour and Stereo Surface Imaging System), ktorá má robiť detailné panoramatické snímky povrchu Marsu.

Druhou etapou misie ExoMars bude európske robotické vozidlo, ktoré má byť vyslané k Marsu v roku 2018. Podľa ruskej agentúry TASS však nie je vylúčené, že štart bude o dva roky odložený. Aparát, na ktorého vývoji sa z 80 percent podieľajú ruskí experti, má s pomocou dvojmetrového vrtného modulu pátrať v podloží po stopách života a analyzovať povrch Marsu. Pri jeho pristátí majú byť využité skúsenosti získané tento rok v októbri zostupným modulom Schiaparelli. Získané dáta má robot odosielať na Zem prostredníctvom TGO.

Samotný satelit TGO bude obiehať okolo Marsu vo výške 400 kilometrov a detailne skúmať atmosféru planéty. Stredobodom záujmu je však metán. Predchádzajúce misie potvrdili, že metán sa na Marse skutočne nachádza, aj keď len vo veľmi obmedzenom množstve. No už len to, že tam vôbec je, bolo pre vedcov prekvapením.

Čítajte viac

Predpokladalo sa totiž, že akýkoľvek metán z atmosféry odstráni ultrafialové svetlo. Preto výskumníci predpokladajú, že niečo ho musí produkovať. Podľa jednej teórie metán vzniká pri geologickej aktivite hlboko pod povrchom. Druhá skupina vedcov sa domnieva, že metán je produktom mikroorganizmov, ktoré žijú nie až tak hlboko pod povrchom.

Ak by sa ich podarilo nájsť, bolo by to prvé potvrdenie existencie síce veľmi jednoduchého, no mimozemského života.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

simulácia, mars, havaj

Na Havaji sa skončil simulovaný pobyt vedcov na Marse

29.08.2016 14:58

Na Havaji sa skončil druhý najdlhšie simulovaný pobyt na Marse. Šesť vedcov rok skúmalo v izolovanej stanici podmienky výpravy na červenú planétu.

Proxima b, planéta

Novoobjavená planéta podobná Zemi je zatiaľ najbližšie

26.08.2016 15:00

Vedci našli planétu podobnú Zemi. Okolo svojej hviezdy obieha v obývateľnej zóne, čo znamená, že na nej môže byť tekutá voda. Tá je podmienkou existencie života.

planéta, vesmír

Vedci našli planétu ako Zem v obývateľnej zóne Proxima Centauri

24.08.2016 17:15

Astronómovia objavili v slnečnej sústave planétu približne o hmotnosti Zeme, ktorá obieha okolo svojej hviezdy Proxima Centauri v takzvanej obývateľnej zóne.

Angela Merkelová

Merkelová pripustila chyby v migračnej politike Nemecka

30.08.2016 22:38

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila chyby Nemecka v oblasti utečeneckej politiky. Uviedla v rozhovore pre denník Süddeutschen Zeitung.

utečenci, migranti,

Pred poľskými hranicami tábori asi 200 utečencov z Čečenska

30.08.2016 22:24

Asi 200 utečencov, Čečenov s ruským občianstvom, tábori pri bielorusko-poľskom hraničnom priechode v nádeji, že ich poľskí pohraničníci pustia do krajiny.

putá

Menovca Vladimira Putina zadržali vo floridskom supermarkete

30.08.2016 21:58

V supermarkete v americkom štáte Florida zadržali Vladimira Putina. Nešlo však o ruského prezidenta, ale o jeho menovca.

Islamský štát, IS, vlajka

V Aleppe zahynul hovorca tzv. Islamského štátu Adnání

30.08.2016 21:02, aktualizované: 22:08

Za zatiaľ nezistených okolností zahynul v bojoch v severosýrskom meste Aleppo hlavný hovorca extrémistickej organizácie Islamský štát abú Muhammad Adnání.