„Boli sme veľmi prekvapení, že rádioaktívny materiál jednoznačne dopadol na Zem v rozmedzí len 1,5 milióna rokov,“ povedal Anton Wallner z Austrálskej národnej univerzity. To naznačuje, že sa v tom období odohrala celá séria explózií supernov – jedna za druhou. „Je pritom zaujímavou zhodou, že práve v tom období sa Zem ochladila a prešla z pliocénu do pleistocénu,“ dodal vedec. Podobná udalosť sa stala aj pred osem miliónmi rokov. Vtedy sa uskutočnila globálna premena pozemskej fauny.
Podľa niektorých teórií kozmické žiarenie zo supernov mohlo zvýšiť oblačnosť v atmosfére našej planéty.
Supernova je masívna explózia hviezdy, ktorej došlo palivo a skolabovala. Vedci veria, že v tomto prípade sa supernovy nachádzali menej ako 300 svetelných rokov od Zeme. To je dosť blízko na to, aby boli viditeľné aj počas dňa a boli zhruba také jasné ako Mesiac. Zem počas týchto udalostí bola vystavená zvýšenému bombardovaniu kozmickými lúčmi, no toto rádioaktívne žiarenie bolo príliš slabé na to, aby priamo spôsobilo poškodenie živých organizmov alebo vyvolalo masívne vymieranie druhov. Pri explózii supernov vzniká mnoho ťažkých prvkov a rádioaktívnych izotopov, ktoré sa rozletia po celom vesmíre v okolí umierajúcej hviezdy.
Jedným z týchto izotopov je železo-60, ktoré má polčas rozpadu 2,6 milióna rokov. Jeho stabilným náprotivkom je železo-56. Akékoľvek železo-60 pochádzajúce z obdobia formovania Zeme pred štyrmi miliardami rokov teda už dávno zmizlo.
Kozmické železo-60 sa na Zem dostalo len v miniatúrnych množstvách, a tak vedci na nájdenie medzihviezdneho železa potrebovali extrémne citlivú techniku. „Železa-60 z vesmíru je na Zemi o mnohé miliardy násobne menej ako prirodzeného pozemského železa,“ povedal Wallner, ktorý výskum publikoval v žurnále Nature. Wallner dal dokopy medzinárodný tím vedcov a ich prvou úlohou bolo získať 120 vzoriek oceánskeho dna z rôznych kútov sveta. Nasledovala separácia kozmického železa od pozemského, čo sa podarilo v urýchľovači ťažkých iónov Austrálskej národnej univerzity. Takto zistili, že rádioaktívne železo-60 zo supernov pokrylo prakticky celú planétu.
Datovanie pomocou rozpadu rádioaktívnych izotopov sa odohralo len vo dvoch obdobiach medzi rokmi 3,2 až 1,7 milióna rokov a pred ôsmimi miliónmi rokov. To sa zhoduje s predchádzajúcimi zisteniami Technickej univerzity v Mníchove. Ako pravdepodobný zdroj supernov vedci označili starnúci zhluk hviezd, ktorý sa odvtedy už vzdialil od Zeme. V tejto hviezdokope sa už nenachádzajú žiadne veľké hviezdy, čo naznačuje, že už explodovali ako supernovy.