Mesačnú kotlinu s Morom dažďov vytvoril obrovský asteroid

Jeden z najväčších kráterov na Mesiaci vznikol po zrážke s asteroidom, ktorý mal priemer viac ako 250 kilometrov. Vesmírne teleso dopadlo na mesačný povrch približne pred 3,8 miliardami rokov a vytvorilo kotlinu širokú asi 1 200 kilometrov, v ktorej vzniklo takzvané More dažďov (po latinsky Mare Imbrium, pozn. SITA).

11.08.2016 14:00
mesačná kotlina, asteorid, dážď
Ilustračné foto.
debata

Podľa amerických odborníkov, ktorí sa problematike venovali, bol asteroid trikrát väčší ako pôvodne predpokladali a úlomky mesačnej horniny mohli po náraze dopadnúť až na Zem. Vedci svoju štúdiu zverejnili v odbornom časopise Nature.

Podľa expertov bol asteroid taký veľký, že by ho mohli klasifikovať ako protoplanétu. „Jedným zo záverov tejto práce je, že asteroidy nemuseli byť malé kusy poletujúce okolo. Mohlo existovať oveľa viac týchto veľmi veľkých protoplanét. Zrejme to bola katastrofická doba,“ uviedol pre BBC World Service vedúci autor štúdie, planetárny geológ, Peter Schultz z Brown University, ktorý so svojím tímom veľkosť asteroidu zistil pomocou experimentu v laboratóriu. Dovtedy vedci na takéto zistenia používali len počítačové modely.

Vedci počas výskumu použili trojposchodovú vysokorýchlostnú zbraň, z ktorej vystreľovali do zakrivenej hliníkovej platne kusy kovu s rýchlosťou 22-tisíc kilometrov za hodinu. Nakrúcali ich vysokorýchlostnou kamerou a následnou analýzou spomalených záberov a vzorom úlomkov, dokázali vyrátať veľkosť telesa, ktoré dopadlo na mesačný povrch. „Vedeli sme, že existovali veľké asteroidy, ale ich predpokladané rozmery sme výrazne zväčšili,“ vyjadril sa Schultz. Z výskumu tiež vyplynulo, že asteroid, ktorý vytvoril kotlinu s Morom dažďov, na Mesiac dopadol v rýchlosti vyššej ako 70-tisíc kilometrov za hodinu a pod uhlom asi 30 stupňov.

Stret Mesiaca s asteroidom sa uskutočnil v čase takzvaného neskorého veľkého bombardovania, keď boli takéto úkazy bežným javom. Jupiter a Saturn vtedy menili svoje pozície v Slnečnej sústave, čím spôsobili pohyb asteroidov medzi Jupiterom a Marsom smerom do jej centra. To spôsobilo väčší počet zrážok s planétami v tejto oblasti. Mesiac bol v tom čase bližšie k Zemi, čo malo za následok, že po náraze sa jej smerom vymrštili miliardy ton úlomkov mesačnej horniny.

Vedci podobnou metódou plánujú nanovo zanalyzovať ďalšie veľké krátery v Slnečnej sústave. Tvrdia totiž, že mohli podceniť ničivú silu dopadov, ktoré ich formovali.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #mesiac #vedci #asteroid #kráter