Prelomový objav hlásia astronómovia z Európskeho južného observatória (ESO). Je to kamenná planéta zhruba 1,3-krát väčšia ako Zem, teplota na jej povrchu je mierna. Krúži okolo hviezdy Proxima Centauri a obehne ju raz za 11 dní. Nazvali ju Proxima b.
Pri úvahách, či je teleso vhodné na život, sú vedci zatiaľ opatrní. „Treba si uvedomiť, že dnes vieme o tejto planéte len to, ako je hmotná, vieme, ako rýchlo obieha okolo hviezdy, ale nevieme, či má atmosféru, čo je kľúčové, pretože tá nás chráni napríklad pred kozmickým žiarením. Keby sme nemali atmosféru, žiaden život by tu nemohol existovať,“ povedal Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Presne k tomu bude podľa neho smerovať aj ďalší vedecký výskum.
Hviezda Proxima Centauri, ktorá je len o málo väčšia ako Jupiter, je tzv. červený trpaslík a v porovnaní so Slnkom je oveľa chladnejšia. Proxima b obieha okolo svojho slnka oveľa bližšie, ako je to v prípade našej Zeme. To, že je hviezda Proxima Centauri červeným trpaslíkom, podľa Svoreňa znamená, že sa nachádza v určitom štádiu vývoja. Má veľa röntgenového žiarenia, čo by mohlo byť na planéte, ktorá je veľmi blízko pri nej, nevhodné pre život.
„Červený trpaslík je pomerne stabilné štádium hviezdy, takže by mohla "existovať“ ešte dlho. Z tohto hľadiska je to zaujímavé a mohol by sa na Proxime b vyvinúť život. Ale na to treba ešte veľmi veľa iných podmienok," vysvetľuje astronóm. Nebezpečné pre život je práve riziko vysokej radiácie a ultrafialového žiarenia.
To, že je Proxima b 1,3-krát väčšia ako Zem, z astronomického hľadiska môžeme povedať, že je vlastne rovnaká ako naša Zem. Myslí si to Vladimír Bahýl z hvezdárne Júlia vo Zvolenskej Slatine. „Môže tam byť tekutá voda, môže tam byť vhodné prostredie na život, ale neviem si predstaviť rok, ktorý má 11 dní,“ povedal Bahýl s tým, že musí byť veľmi blízko svojho slnka. Nie je preto pravdepodobné, že by sa tam striedali ročné obdobia.
Tieto informácie o novoobjavenej planéte podobnej Zemi berie Bahýl ako povzbudenie do ďalšieho hľadania exoplanét (planéty mimo našej slnečnej sústavy, pozn. red.). „Teším sa, že sa taká našla, dáva nám to nádej, že nakoniec nájdeme takú, kde bude nejaká civilizácia,“ povedal s tým, že aj na Slovensku existuje sekcia pri Slovenskom zväze astronómov, kde sa snažia podobné planéty hľadať.
Svoreň uvádza, že Proxima Centauri je hviezda, ktorá je najbližšie k nášmu Slnku. Ide o vzdialenosť 4,2 až 4,3 svetelného roka. „Jeden svetelný rok si treba predstaviť tak, že každú jednu sekundu urobí svetlo približne tristotisíc kilometrov a jeden svetelný rok je približne 9 a pol bilióna kilometrov,“ vysvetľuje vzdialenosť. Cesta by tam trvala desiatky rokov, aj viac ako tridsať.
Každý rok vedci objavia nejakú planétu, ktorá je v obývateľnej zóne. Tých planét je podľa astronóma rádovo 3 500 a vždy je snaha nájsť takú, ktorá by sa najviac podobala Zemi. „Zatiaľ sa nepodarilo nájsť niečo, čo by sa neodlišovalo v žiadnom parametri,“ dodal. Pri nich sa vie, aké majú zloženie plynov, či je tam voda, či by tam boli podmienky vhodné na život a podobne. Oproti Proxime b sa nachádzajú oveľa ďalej, 400 až 500 svetelných rokov.
„Cestovanie na iné planéty, aj keď sú blízko, ešte nie je doriešené, ale je dobré vedieť, že naše Slnko má obmedzenú dĺžku života, zatiaľ je to 5,5 miliardy rokov, času je dosť, ale určite naši potomkovia sa budú snažiť nájsť nejaké miesta, kde by sa dalo presídliť,“ uvažuje Svoreň.
Podľa Bahýla nie vylúčené, že sa nájdu prostriedky, ktoré umožnia cestovať rýchlejšie. „Nemôžeme špekulovať, že budeme letieť rýchlejšie ako svetlo, nie je to možné, ale nejakou technológiou sa priblížime k planétam skôr. Myslím si, že toto bude reálne tak o 30 – 40 rokov, čo nie je z hľadiska kozmického času dlho,“ doplnil.