Prieskumný modul po pristátí na kométe fungoval asi 60 hodín, potom mu došla energia, a preto prešiel do stavu hibernácie. Neskôr sa však kométa priblížila k Slnku a sonda tak znovu získala energiu. Prvý signál vyslala vlani 13. júna, potom 24. júna a naposledy sa ozvala 9. júla 2015.
Vedci predpokladali, že Philae zapadol do nejakej trhliny, kde sa k nemu nedostalo svetlo, a preto nemohol dobíjať batérie. Ich predpoklady sa teraz potvrdili. Philae sa uložil k večnému spánku v tmavej trhline a teraz cestuje spolu s kométou vesmírom. Rosetta našla Philae počas tesného preletu 2,7 kilometra nad povrchom ešte 2. septembra. Aj Rosettu čaká rovnaký osud ako Philae. Svoju misiu skončí budúci mesiac pádom na kométu Čurjumov-Gerasimenko.
„Ani nie mesiac pred koncom misie Rosetta sa nám konečne podarilo urobiť detailnú snímku Philae a sme preto nesmierne šťastní,“ uviedla Cecilia Tubianová, členka tímu OSIRIS, ktorý má na starosti snímacie aparáty sondy Rosetta. „Po mesiacoch práce sme sa sústredili práve na túto lokalitu ako najlepšieho kandidáta na miesto, kde by mohol Philae ležať. Nakoniec sme ho aj našli v oblasti Abydos,“ dodal Laurence O'Rourke z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý pátranie po pristávacom module viedol.
Philae bol naposledy videný, keď dopadol do oblasti Agilkia. Od povrchu sa odrazil a vzhľadom na veľmi slabú gravitáciu kométy ďalšie dve hodiny nekontrolovateľne letel do oblasti Abydos, ktorá je na menšej časti vesmírneho telesa tvarom pripomínajúceho hlavu a telo plastového kačiatka z kúpeľne. Po troch dňoch sa Philae vybili batérie a uložil sa do hibernácie. Potom sa ešte trikrát na krátky čas prebudil, ale až doteraz nebola známa jeho presná poloha. Existoval len užší zoznam potenciálnych lokácií.
Až pri tesnom prelete Rosetty nad povrchom kométy sa podarilo urobiť detailné snímky, na ktorých je metrový modul jasne rozpoznateľný. „Tento pozoruhodný objav prišiel po dlhom a náročnom pátraní,“ uviedol manažér misie Rosetta Patrick Martin. „Už sme si mysleli, že Philae je navždy stratený. Našli sme ho skutočne v poslednej možnej chvíli.“
Sonda Rosetta začne riadený pristávací manéver 30. septembra. Zakotviť by mala v oblasti Ma'at a počas približovania bude robiť ďalšie, ešte detailnejšie snímky povrchu. Vedci dúfajú, že sa tak viac dozvedia o vnútornej štruktúre kométy.
Misia Rosetta patrí medzi najambicióznejšie projekty ESA. Cieľom bolo kométu čo najkomplexnejšie preskúmať vrátane jej vnútornej štruktúry, k čomu mal výdatne prispieť najmä pristávací modul Philae. Vedci chceli s pomocou oboch aparátov získať viac poznatkov o vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardy rokov.