Európa konečne dosadla na Mars

Európe sa podarilo znížiť stav série na 1:7, keď sa z povrchu Marsu ohlásil modul Schiaparelli. Američanom sa na červenej planéte podarilo pristáť už sedemkrát. Schiaparelli priletel k Marsu spolu so sondou Trace Gas Orbiter (TGO). Ide o prvú fázu spoločného projektu ExoMars Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruskej agentúry Roskosmos, zameraný na hľadanie prípadných stôp života na Marse.

20.10.2016 14:00
debata (6)

Prvým európskym strojom na Marse bol robot Beagle-2 v roku 2003, ktorý síce zvládol pristávací manéver, no nikdy nenadviazal kontakt so Zemou.

Hlavným cieľom misie je podľa ESA pátrať po výskyte metánu a ďalších atmosférických plynov, ktoré môžu byť znamením existencie aktívnych biologických alebo geologických procesov. Ďalšou významným úlohou je otestovať dôležité technológie na prípravu budúcich európskych misií na Marse.

zväčšiť
Mars, infografika

Družica TGO sa spoločne s modulom vydala na cestu tento rok 14. marca za pomoci ruskej nosnej rakety Proton a k svojmu cieľu dorazila po sedem mesiacov trvajúcom lete. V nedeľu sa obaja aparáty podľa plánu od seba úspešne oddelili. Kým Schiaparelli zamieril k Marsu, aby pokračoval v bádaní na povrchu, družica bude obiehať okolo planéty a skúmať ju z výšky okolo 400 kilometrov. Program ExoMars sa skladá z dvoch misií. Prvú teraz plní družica TGO a modul Schiaparelli. Druhá časť projektu má odštartovať v roku 2020 vyslaním robotického vozidla a vedeckej platformy na povrch Marsu. Vozidlo bude vybavené vrtným zariadením a súborom nástrojov pre geochemický a exobiologický výskum – teda výskum mimozemského života. Preto cieľom súčasného experimentu je predovšetkým overenie techniky pristátia, ktorá by mala byť použitá v roku 2020, keď bude realizovaná druhá kapitola spoločného európsko-ruského programu ExoMars, a keď má byť na Marse vysadené šesťkolesové prieskumné vozidlo. Preto sa tiež od začiatku projektu počíta s tým, že Schiaparelli bude na povrchu pracovať a svoje signály vysielať približne dva dni. Či to bude dlhšie, bude závisieť od kapacity palubných batérií.

Sonda zachytila signál z modulu

Orbitálna sonda európsko-ruskej vesmírnej misie ExoMars zachytila signál z modulu, ktorý mal v stredu pristáť na povrchu planéty Mars. Zatiaľ však nie je jasné, či sa pristátie podarilo ani či je modul stále funkčný, informovala vo štvrtok (20.10.) Európska vesmírna agentúra (ESA).

Pristávací modul Schiaparelli EDM do určitého momentu fungoval bezchybne, vo fáze vysúvania padáka však došlo k problémom.

„Modul sa nesprával tak, ako sa očakávalo. Potrvá istý čas, kým sa zanalyzujú získané dáta,“ uviedol manažér planetárnych misií ESA Andrea Accomazzo, ktorého citovala agentúra DPA. Generálny riaditeľ ESA Jan Wörner doplnil, že nie je jasné, či je zariadenie stále vcelku. Podľa neho existujú viaceré otvorené otázky, na ktoré treba hľadať odpovede.

Wörner podľa agentúry Reuters zdôraznil, že dáta zachytené materskou sondou ExoMars Trace Gas Orbiter (TGO) na obežnej dráhe Marsu ukazujú, že vysunutie padáka a tepelného štítu prebehlo úspešne. Stále sa však nevie, čo sa stalo v posledných sekundách pred plánovaným pristátím. Signál sa stratil približne 50 sekúnd pred ukončením manévru a z povrchu Marsu zatiaľ žiaden signál neprišiel. (SITA)

Mars je pre vedcov zaujímavý, pretože v minulosti bol omnoho viac podobný Zemi a tak na ňom mohli panovať podmienky pre vznik aspoň primitívnych foriem života. Exobiológovia sa nazdávajú, že by tam život stále mohol byť prítomný, pretože na Zemi nachádzame živé organizmy aj v tých najextrémnejších podmienkach, ako sú Mariánska priekopa, podmorské sopečné prieduchy či hlboké jaskyne.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #mars #Schiaparelli #ESA #Roskosmos #ExoMars #Beagle-2